Projektom Silver Chains sa ruská spoločnosť Cracked Heads Games dokázala pomerne slušne dostať do povedomia horory milujúcej PC verejnosti, keďže aj v počte štyroch vývojárov boli schopní vyprodukovať konzistentné a hravé dielo. Dlhší čas, zatiaľ čo im na konto skákali príjemné predaje a rovnako zaujímavé hodnotenia odbornej ale aj laickej verejnosti, sa špekulovalo o tom, či si nakoniec strieborná reťaz nájde cestu aj na ďalšie platformy, čo už dnes je samozrejme dané. Aj preto sa teraz spoločne môžeme pozrieť do jedného originálne spracovaného príbehu o rodine, kde slovo matka má až prehnane veľa významov.
Príbeh tohto z prvej osoby snímaného hororu začína pomerne nevinne. Po banálnej poruche auta si v noci a pod náporom nepriaznivého počasia vyberiete za úkryt tú najbližšiu budovu v okolí, avšak čo čert alebo respektíve čo scenárista chcel, tak zároveň ide o osudové miesto plné desov, ktoré je ďalšou zhodou okolností vašim vlastným domovom. Domovom, na aký ste zabudli a zároveň domovom, s ktorým sa možno dnes môže stotožniť nejeden dospelo sa tváriaci herný konzument. Kto by si teraz myslel, že vám pri výklade príbehovej linky účelovo vyzrádzam pointu, tak môže ostať chladný ako ten kus ľadu. Podstata výpravnej zložky tkvie v úplne inej pointe a aj na moje prekvapenie sa zápletka tejto indie hry neradí vôbec k tým horším, ktoré nás tu rok čo rok tak intenzívne terorizujú.
Hlavný hrdina Peter za sebou zabuchne starožitné dvere opustenej vily niekde na anglickom vidieku a to ešte netuší, že za sebou vlastne zatvára potencionálne veko od rakvy. Celý dom, celá tá usadlosť je totižto pod patronátom nebezpečného ducha, respektíve akejsi strapatej obludy, ktorá si hovorí mama. Cieľom jeho prežitia je neustále skrývanie sa pred touto chodiacou strigou a zároveň aj riešenie nenáročných hádaniek na štýl nájdi a dones. Akonáhle sa vám proces prekonávania zamknutých dverí a nie práve geniálne spracovaných labyrintov na podlažiach dostane pod kožu, tempo v Silver Chains začne plynulo odsýpať. Vôbec najväčším pozitívom inak všednej hrateľnosti tu je fakt, že ona mamka sa po dome presúva vždy za vopred predvídateľných situácií, a tak sa nemôže stať, že by vás nenechala najprv vyriešiť nejaké to puzzle. Iné podobné nezávislé horory sú v tomto duchu úplným opakom a často si tak škodia a umelo vyvolávajú frustráciu tam, kde je to úplne zbytočné.
Drvivá väčšina hádaniek je v Silver Chains len jasným recyklovaním notoricky známych produkcií z minulosti. Zbieranie roztrhaných fotografií, hranie na klavíry, presúvanie predmetov, svietenie do temných kútov a hlavne postupné odkrývanie zrniečok onoho pomyselného piesku, ktorý prekrýva účelovo šokujúci záver deja ako takého. Ale aj cez túto jasnú zmes už mnohokrát videného sa dielo miniatúrnej firmy Cracked Heads Games dokáže postarať o podarenú a temnú atmosféru a v istom okamihu aj prekvapiť, minimálne menej skúsených hráčov. Technická stránka vo verzii pre PlayStation 5 spadá skôr do hlbšieho podpriemeru a sám som počas testovania musel čeliť niekoľkým evidentným chybám v animáciách (hlavne mama sa vedela pri love často zaseknúť o neviditeľné steny). Tieto chyby však našťastie neboli nijako fatálne a navyše zvuková stránka (mimo chabého dabingu), kde sa osvedčil overený recept na totálne ticho s občasným frenetickým prestrihom nechtov škriabucich o tabulu, bola schopná spomenuté technické prekážky dostatočne zjemniť.
Čo mňa vyložene iritovalo, bol prehnane nútený záver hry samotnej, kde sa autorom zachcelo všetko účelovo skomplikovať, len aby oddialili záverečné titulky. Pravdou však ostáva, že Silver Chains vám nemá prečo zabrať viac než päť hodín čistého času. Ide o dobu, kde sa budete presúvať hore dole po stredne veľkom dome plnom práchnivého nábytku a zároveň sa snažiť uniknúť pred dotieravou ježibabou s vykrivenou pusou. Veľkým pozitívom ostáva atmosféra a až na pár prípadov aj snaha o férové pole pri riešení stredne náročných puzzle hádaniek. Pre milovníkov nezávislej produkcie s nálepkou hororu by sa práve tento čerstvo vydaný konzolový port mohol stať zásahom do čierneho, aj keď treba samozrejme rátať so zubom v podobe minimálneho rozpočtu, ktorý autori pri vývoji mali k dispozícii.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cracked Heads
