Od vydania Resident Evil 7, čiže veľkého návratu spoločnosti Capcom do sveta poctivého survival hororu, uplynuli dnes už viac než štyri roky. Spomínaná séria by sa síce po stránke kvality dala považovať za jemne nevyváženú, každopádne skalní fanúšikovia jej excesy v číslovkách päť a šesť jednoducho museli prepáčiť, ostatne kde by sme dnes boli bez tejto značky, čo fakticky položila základy interaktívneho survival hororu? V už spomínanom roku 2017, kedy sa s podtitulom Biohazard spájal predovšetkým obávaný prechod do FPS koncepcie, som bol ja osobne veľkým zástancom tohto kroku a už v čase recenzovania som si svoje predpoklady mohol krásne overiť aj na základe prepojenia s virtuálnou realitou. Je to trocha paradox, každopádne Resident Evil 7: Biohazard je dodnes prvou a poslednou skutočnou AAA hrou, ktorá sa kedy ukázala na headset PlayStation VR a aj keď táto uvedená helma mala neskôr na konte pochopiteľne hromadu zaujímavého a zábavného softvéru, úrovne RE7 už nikdy dosiahnutej nebolo. Dnes, zatiaľ čo počítate posledné hodiny do vydania priameho nasledovníka s podtitulom Village, je už dávno jasné, že na nejakú oficiálnu podporu virtuálnej reality môžeme spoločne zabudnúť, cez to všetko sa na scénu dostáva po stránke obsahu komplexný akčný horor s unikátnou atmosférou a práve o jeho celkových kvalitách sa porozprávame v nasledujúcom texte.
Aj keď sa už spomínaná japonská spoločnosť Capcom po celý čas bránila nejakému radovému číslovaniu, každému musí byť jasné, čo onen podtitul odkazujúci na dedinku v rumunskom údolí vlastne symbolizuje. Village je priamy nasledovník siedmeho záseku do celej série a dáva nám tak šancu znova raz prevziať kontrolu nad Ethanom Wintersom. Ten sa aj po boku svojej traumatizovanej a znalcom rovnako známej manželky s ľubozvučným menom Mia rozhodne presťahovať do nového domu a aby spravil definitívnu bodku za príbehom rodiny Bakerovcov, splodí svojho prvého potomka. Krásnu dcérku, s akou by ste sa dokázali celý deň hrať a ten permanentný úsmev z vašej tváre by vám nedali dole ani rozpálenou kulmou na vlasy. Rodinná idylka, kde Mia pripravuje segedínsky guláš v tom najväčšom hrnci v dome, zatiaľ čo Ethan čičíka batoľa, však skončí ešte skôr než si stihnete utrieť z kútika oka tú slzičku dojatia. Už z pôvodných promo materiálov dobre viete, že súčasťou deja RE8 je aj návrat Chrisa Redfielda, legendárneho policajného dôstojníka, s akým sa spájajú kľúčové informácie okolo toho najzaujímavejšieho, čo kedy táto séria ponúkla. Chris vstupuje do scenára novej časti série ako štyridsiatnik v hrubom kabáte a hneď na štarte stihne popraviť jeden dosť kľúčový charakter. Tým automaticky odštartuje sled udalostí, aké by sa dali najlepšie zhodnotiť vetným spojením: intenzívny a plienky trhajúci zážitok!
Začnem trocha netradične, a to jemným škrtaním predpokladov, zvlášť ak ste sa tešili na atmosféru porovnateľnú s minulým dielom. Nie, v prípade podtitulu Village je treba rátať s úplne iným druhom fluida, respektíve s iným podaním tej toľko žiadanej strašidelnej atmosféry. Radová osmička nám prináša čiastočne otvorenú mapu, čo reprezentuje malá dedinka v Rumunsku, kde sa platí originálnou menou a kde sa rozpráva anglicky, ako keby sa nechumelilo. Tá je však len malým krôčikom do inak oveľa rozľahlejších priestranstiev, aké sa priamo viažu na kľúčových nepriateľov, čiže bossov. Zabudnite už na pomalé plazenie plesnivým domom starého Bakera, tu vás budú naháňať upíri prekladaní vlkodlakmi a to je len malá časť skutočného nebezpečenstva, aké v diele samotnom číha na každom kroku. Vývojári sa rozhodli, čo je asi pochopiteľné, čerpať z folklóru tunajšej časti Európy, a tak okrem náznakov smerovaných na kult Draculu ako takého ponúkajú aj inšpiráciu v nám oveľa bližšej a reálnej osobnosti zo šestnásteho storočia, Elizabeth Báthory. Bátorička sa stala hlavnou predlohou pri tvorbe Lady Dimitrescu, ktorá však ani náhodou neplní úlohu prvej a poslednej prekážky, čo stojí v ceste Ethana Wintersa pátrajúceho po svojej unesenej dcére. Úloha tejto upírky je skôr čiastkovej povahy a aj keď sa dozaista postarala aj v mojom prípade o pár hektických momentov, rovnako tak ako jej dcéry, verte, že oveľa strašidelnejšie zážitky si na vás nový Resident Evil odložil v iných súvislostiach.
Zombie sú síce preč, oni sami o sebe boli samozrejme preč už pri sedmičke, avšak ponuka smrteľného nebezpečenstva prepojená na toľko opakovaný folklór krajín ako Rumunsko presahuje do oveľa atraktívnejších foriem onoho strašenia. V tomto smere som si RE8 zamiloval aj na základe krásneho prepojenia súčasnosti s historickým pozadím oblasti, kde sa všetko odohráva, ale samozrejme sa treba pripraviť na čiastočný odklon od elementu reálnosti, s akým pracoval práve minulý diel. Je to viac než len obrovský hrad, po ktorom vás naháňajú chichotajúce sa čarodejnice a jedna enormne veľká baba v obtiahnutých šatách. Nový Resident Evil totižto vzdáva hold svojím najlepším dielom, kde vám hneď v úvode silne zarezonujú spomienky na štvrtú časť. Nejde však o nič prehnane nostalgické, keďže ešte než si stihnete uvedomiť, čože vám daná scéna pripomína, musíte čeliť ďalšej vlne zubatých príšer. Milovníkov klasických hádaniek určite poteším konštatovaním, že aj keď tu nejde o prvok vyložene náročný, ktorý by vám spôsoboval bolesti hlavy, stále je to dostatočne zábavný part tak, ako som to ja osobne zbožňoval v prvých dvoch častiach série. Prejdime teraz pozvoľna k opisu akcie, respektíve k používaniu inak bohatého arzenálu. Novinkou je komplexný spôsob upravovania zbraní, ako aj kozmetických úprav (príveskom ešte nikto nič neskazil), čo sa priamo viaže na postavu menom The Duke. Jeho potulná maringotka síce páchne ako rok starý matrac, avšak ponuku tovaru má široko ďaleko bezkonkurenčnú (ehm, vlastne je jediný široko ďaleko, čo sa s vami vôbec rozpráva).
Z mŕtvol, ktoré mimochodom miznú ako keď chlorid sodný zalejete horúcou vodou, vám na konto často cinkne nejaká tá zlatá minca. Interná mena sa v hre dá použiť predovšetkým na vylepšovanie hlavných zbraní, čím sa postupom času dostanete k poriadnej kadencii a sile, akú v závere hry rozhodnete budete mať kde využiť. Nemusíme v tomto prípade chodiť okolo horúcej kaše, Resident Evil Village svojou výpravnou časťou strieda rôzne scenérie a tam, kde sa samozrejme venuje aj vytváraniu klasických momentov (jump scare), nezabúda ani na strach v zmysle nutnosti odrážať od seba uslintané obludy alebo bežať zdanlivo nepriechodnou uličkou s pachom smrti v pätách. Mnohé situácie v tomto dozaista súčasne aj akčnom survival horore vo mne vyvolávali priam stresujúci pocit, čo bolo logicky cieľom pri vývoji, ale treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Ak skutočne čakáte permanentne nejaké pomalé tempo, pri akom stíhate obdivovať prírodu a veci okolo, môže vo vás Village vyvolávať viac stresu, než by ste možno chceli. Hra ako taká sa ale delí na kľudnejšie časti s možnosťou návratu späť do oblastí so zámkami na dverách, ku ktorým dostanete kľúč až dodatočne. Na dokončenie hlavnej dejovej linky som potreboval niečo málo cez desať hodín, avšak išiel som takpovediac s vrtuľou v zadku, aby ste si tento text mohli prečítať v minúte, keď padne embargo. Next-gen verzia nám vďaka SSD disku a výkonu ponúka priam filmový zážitok bez jediného prerušenia, ktorý navyše umocňuje čiastočná podpora adaptívnych spínačov u PS5.
Resident Evil Village je z môjho pohľadu ako korbáč upletený z prvkov moderného survival hororu, ale jeho nemalou súčasťou ostávajú prvky, s akými sa spája celá história tohto nesmierne komplexného univerza. Ak sa rozhodnete do hry samotnej vkročiť, pripravte sa na prepracovanú dejovú linku plnú zvratov, adrenalínových situácií, z akých vám bude tuhnúť krv v žilách, a rovnako tak nesmiem zabudnúť na zábavnú hrateľnosť - nech už ide o príklon k akcii, či k toľko potrebným klasickým prvkom adventúry. Ako čerešnička na torte tu je úžasná audiovizuálna stránka, ktorá pod taktovkou next-gen výkonu v istých momentoch priam čaruje a ja osobne sa už nemôžem dočkať, až si hru prejdem znova a tentokrát nevynechám ani jeden skrytý bonus.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
