Ľudský život je nevyspytateľné klbko plné nití, na konci ktorých čaká tá finálna bodka - posledný vzdych a úklon. Každý jeden z nás by ju rád spoznal skôr než udá svoj tón, avšak to všetko len v záujme ukojenia vlastnej a tak trocha sebeckej zvedavosti. Som presvedčený o tom, že nech už by život pre nás skrýval akékoľvek úžasné prekvapenia a možnosti, ani jeden z nás by s ním nebol nikdy vlastne úplne spokojný, pretože presne tak to máme v povahe a presne tak sme naprogramovaní. V duchu tohto môjho filozofovania nad samotnou existenciou bytia by som vás teraz rád pozval na aspoň čiastočné nazretie za oponu ľudskej povahy sledujúcej zrýchlený chod dejín, a vďaka akejsi modernej forme rozprávačstva, čiže pomocou interaktívnych herných projektov, skúsil onú osudovú bodku použiť ako kocku k stolnej hre. Vrhať sa bude po netradičnom plátne, ktorého pôvodne plánovaný tvar nakoniec vo finálnej forme vyzerá úplne inak, ale ešte než vám to trochu bližšie objasním, položím vám zásadnú otázku: Myslíte si, že ste pánmi svojho osudu?
Nezávislá spoločnosť Modern Storyteller, ktorej hlavné torzo tvorí len trojica vývojárov, sa na tú pomyselnú hernú mapu vlastne dostala už pred pár rokmi, kedy finálna verzia ich prvej regulárnej a teraz vydanej hry The Forgotten City bola len príbehovým módom do slávnej RPG The Elder Scrolls V: Skyrim. Áno je to skutočne tak, to čo som pre vás posledných pár dní a s patrične veľkým nadšením testoval, má základ v bezplatne šírenom prídavku do PC verzie ikonického Skyrimu, ktorý si dodnes stiahli viac ako tri milióny ľudí. Pôvodná myšlienka amatérskeho prídavku však pod už uvedenou ťarchou veľkého záujmu hráčskej verejnosti musela predsalen prejsť z koníčku na serióznu produkciu a ja som nesmierne rád, že sa nakoniec The Forgotten City dostalo von na všetky súčasné konzoly ako geniálne prepracovaná adventúra s akčnými prvkami, a hlavne teda ako hotový a samostatný produkt (neskôr tohto roku by malo dôjsť aj na port pre Nintendo Switch). Prvé, čo si pri hraní The Forgotten City spojíte s menovanou RPG hrou Skyrim sú dozaista animácie tvárí všetkých NPC postáv, ako aj fyzika objektov, vrátane pre tento projekt toľko potrebnej lukostreľby, avšak tým akákoľvek ďalšia podobnosť vlastne končí.
Úvodnú omáčku jemne zahustenú filozofickými úvahami máme za sebou a tak môžeme konečne prejsť k meritu veci. Pointa The Forgotten City sa skrýva v časovej slučke spájajúcej súčasnosť s dvetisíc rokov starou minulosťou napojenou na obdobie Rimanov. Ako hlavný hrdina lapajúci po dychu ste vytiahnutí na breh dravej rieky po tom, čo vás zachytí náhodná ruka istej záhadne pôsobiacej slečny, a ešte než jej stihnete poďakovať, máte možnosť začať si meniť osud ako čerstvo narodené dieťa. Vyberiete si meno, pohlavie, odtieň pokožky a dokonca aj svoje schopnosti - spadá tam archeológ, špeciálny agent, zlodej a muž bez minulosti. S touto genetickou výbavou následne vstupujete do portálu vedúceho priamo do tajomného mesta ukrytého v skalnom masíve, ktoré ako keby vypadlo z knižiek o kultúrnom dedičstve Rimanov. Nie je čas pýtať sa prečo, keďže všetko okolo vás prináša viac otázok než odpovedí a po pár úvodných, dozaista trocha nesmelých krokoch do centra mesta obývaného pravými Rimanmi, sa vás ujme sám magister Sencio s prosbou o pomoc. S istou nonšalanciou sa pochváli, že je vedúcou osobnosťou tamojšej komunity a potrebuje, aby ste v jeho mene prelomili takzvanú zlatú kliatbu uvalenú na jeho zverencov.
Zlaté prekliatie je podľa slov obyvateľov mestečka akýmsi trestom za porušovanie pravidiel slušnej spoločnosti a na rozdiel od zdĺhavých súdov našej prítomnosti prichádza v samotnom momente trestného činu. Stačí, aby niekto odcudzil pohár vareného vína, či zabil soka v láske pomocou dobre nabrúsenej kosy a okamžite sa dočká premeny na zlatú sochu. Aj preto je okolo vás, zatiaľ čo obdivujete známu architektúru, až nápadne veľa zlatých sôch zachytených v dosť podivných polohách. Už vyššie spomínaný Sencio vás prosí o vyriešenie tejto záhady a jedným dychom zároveň žiada aj o upevnenie svojej pozície pri blížiacich sa voľbách - má totižto pocit, že bude nahradený niekým, kto zlaté prekliatie berie na ľahkú váhu. The Forgotten City je adventúrou plnou textu (viac než osemdesiattisíc slov) a komplikovaných rozhodnutí, ktoré majú viesť k jednému zo štyroch koncov. Dosť ťažko sa mi opisuje hlavná pointa celej dejovej línie, keďže vám nechcem prezradiť nič zásadné, čo by skazilo výsledný dojem z hrania. Každopádne chcem, aby ste vedeli, že osobne som bol z komplexnosti toho pomyselného klbka osudových nití v takej eufórii, že som neprestal hrať až kým mi v záverečnej štatistike nesvietili všetky splnené úlohy a všetky záverečné scenáristické vyvrcholenia.
Každá jedna žijúca NPC postava je samostatnou jednotkou s prepracovaným osudom spájajúca príbehy iných v meste sa pohybujúcich postáv. Čím viac rozhovorov preto absolvujete, o to viac postranných misií sa vám aktivuje a súčasne si tak navyšujete celkovú dobu strávenú hraním tejto neobyčajnej adventúry. Je to ako keby ste sa rozhodli poskladať to najnáročnejšie puzzle, aké sa dá kúpiť v obchode, a každý jeden dielik obracali v ruke s priam zanietenou pozornosťou. Úvod hrania sa vám môže zdať trochu chaotický, to si len hľadáte pevné okraje a snažíte sa zorientovať, no akonáhle začnete riešiť jednotlivé hádanky a skúšať nájsť tú správnu postupnosť pod tlakom neustále sa opakujúcej časovej slučky, čoraz viac vám pointa tohto diela začne dávať zmysel. Zaslúženou odmenou sa neskôr stane pochopenie motivácií istých naoko nevinných obyvateľov lemovaných zlatým rúchom samotnej smrti, ako aj možnosť nadobudnúť prevahu pri vyhrotených situáciách. Uvediem prvý a posledný príklad: počas opakujúcej sa slučky zistíte, že jeden z členov komunity sa zadlžil natoľko, že je rozhodnutý spáchať samovraždu. Jeho akt je možné samozrejme odvrátiť pomocou rôznych ciest, ako aj využiť na odlákanie pozornosti od vlastných, nie zrovna etických činov - zlaté prekliatie spadá logicky aj na vašu hlavu, avšak ako sami časom pochopíte, etika sa v tomto prípade dá ohýbať do rôznych tvarov.
Ste ako detektív, uväznený v časovej slučke zachycujúcej jeden jediný deň v živote desiatky Rimanov. To, čo oni považujú za banálne rozhodnutia, sa pre vás stáva spleťou komplikovaných úloh, ku ktorým túžite nájsť ten správny kľúč. Jediné, čo môžete využiť ako zbraň je dar reči a luk (ten sa viaže na jednu konkrétnu misiu, bez absolvovania ktorej by moje finálne hodnotenie nebolo ani náhodou tak vysoké). The Forgotten City servíruje celkovo štyri konce a len niektoré z nich sa dajú označiť za pozitívne. Aby ste mohli dosiahnuť maximálne pochopenie celej záhady ukrytej hlboko pod povrchom diela samotného, je nutné sa tejto hre oddať na sto percent a nevynechať čo i len jednu jedinú bočnú úlohu. Veľkou výhodou bude pre vás zachovanie už raz získaných predmetov aj po reštarte dňa (spomienky obyvateľov na vás sú naopak vymazané), ako aj kaskádové skracovanie komplikovaných rozhodnutí bez toho, aby ste ich museli vykonať znova. Po audiovizuálnej stránke nemám hre čo vytknúť. Aj keď je hráč pochopiteľne menším rukojemníkom už vyššie spomínaného Skyrimu, na celkovej kvalite prezentácie sa to nijako nepodpísalo. Animácie, ako aj objekty, sú pôsobivé a ten, kto miluje architektúru Rímskej ríše bude z tejto adventúry doslova unesený. Jediné, čo sa mi vo verzii pre PlayStation 5 nepozdávalo, bolo pár technických nedostatkov, čo sa ale dá dodatočne odstrániť pomocou opravných balíčkov.
Nenápadná adventúrka, o ktorej som premýšľal ešte dlho po jej kompletnom prejdení. Ide o dielo hodné vašich peňazí a zároveň ide o projekt schopný klásť dnes stále aktuálne otázky okolo fungovania ľudských bytostí v rozdielnych komunitách, kde obyčajné právo na život často prerastá cez hlavu nejednej ambiciózne uvažujúcej bytosti.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Modern Storyteller
