Každému sa nemôže páčiť všetko a konzument, či už sa rozprávame o hrách alebo napríklad filmoch, si má možnosť vyberať výhradne podľa svojho vkusu. Ja osobne som v tomto ohľade nikdy neinklinoval smerom ku gréckej mytológii a aj z tohto dôvodu bolo pre mňa hranie celosvetovo populárnej akčnej adventúry God of War skôr profesionálnou nutnosťou než nejakým vyloženým pôžitkom. Ako sa hovorí; nič však netrvá večne a raz všetko skončí. V duchu tohto tvrdenia nám, už takmer pred desiatimi rokmi, skončila takzvaná prvá éra spomínanej IP, ktorá bola plná Gyrosov a sandálov, aby ju následne vystriedala éra druhá, zameraná na nórsku mytológiu. S touto zásadnou obmenou razom vzrástla aj moja chuť naplno prevziať úlohu "Ducha Sparty" a ísť konečne s nadšením nakopať pár zmrznutých zadkov. Už za pár dní sa v tejto činnosti budete môcť ku mne pridať, každopádne ešte než vám ponúknem plnohodnotnú recenziu na najväčšiu PlayStation exkluzivitu pre aktuálny rok 2022, prejdeme si moje dojmy z niekoľkých úvodných hodín Ragnaröku.
Ešte než vôbec začnem, je nutné povedať jednu zásadnú vec. Akokoľvek sa preklenutie do severskej mytológie udialo už s vydaním štyri roky starého God of War, pre mňa osobne onen prechod nastáva práve až teraz. Nebudem preto porovnávať GoW z roku 2018 s aktuálnou novinkou, keďže tá je fakticky štylizovaná ako priame pokračovanie a tak ako predchádzajúci diel, tak aj tento vychádza na dosluhujúci hardvér PlayStation 4. God of War Ragnarök však pochopiteľne recenzujem prostredníctvom systému PlayStation 5 a tu sú moje čerstvé postrehy z úvodných zhruba siedmych hodín. Spolunažívanie večne mrzutého otca s jeho nedočkavým synom navštívime v momente, kedy sa Atreus snaží pochopiť vlastný osud - dozvedel sa, že je Loki a to mu parádne zamotalo hlavu. Už ho nebaví nekonečné trénovanie v snehových závejoch a lov jeleňov sa pre neho stal rutinou. Kratos sa snaží svojho potomka pripraviť na udalosti budúce, ale sám dobre vie, že tréning za chatrčou zavalenou snehom mu bude sotva dostačovať. Prvá hodinka hrania sa tak krúti okolo snahy Atreusa presvedčiť svojho otca o nutnosti vyraziť za dobrodružstvom, a to konkrétne v snahe nájsť nórskeho boha vojny menom Týr.
Atreus nakoniec svojho otca samozrejme presvedčí, avšak celý proces od NIE až po ÁNO je podaný trocha humorne, keďže scenáristi v rozhovoroch niekoľkokrát naznačia, že obávaný duch Sparty sa zbabelo skrýva v chatrči, len aby jeho, pomaly už rovnako nebezpečný syn, náhodou nedostal chuť vyfackať pár bohov z Asgardu. Tak či onak, obaja sa aj s večne rozprávajúcou hlavou Mimira vydajú na toľko potrebnú cestu za severským ekvivalentom samotného Kratosa a tu už na scénu nastupuje ona dobre známa a rokmi preverená God of War hrateľnosť. Ragnarök je samozrejme stále mixom akcie hack-and-slash s výraznými prvkami adventúry, kde prím hrá originálne spracovaná vizualizácia bojov, podporená brutálnym a často explicitným násilím. Ako Kratos máte pri boji možnosť využívať lietajúcu sekeru, ako aj svoje ohnivé spomienky na Grécko v podobe krátkych mečov, a akcia ostáva rýchla a svižná - snáď ešte o kúsok rýchlejšia než v predchádzajúcej časti. Enormná sila, akou disponuje Kratos, je tu využívaná v rámci interakcie s okolím a opäť tak môžete do ruky zobrať kmeň stromu alebo kus skaly a omlátiť to o hlavu všetkým príšerám, čo sa vám postavia do cesty.
Silným prvkom v rámci hnacieho motora tu je samozrejme aj prepracovaná schéma level dizajnu, ktorá vás láka hľadať cesty mimo hlavnej dejovej linky a objavovať všetky tie zapatrošené truhlice plné dôležitých surovín. Prečo dôležitých? Obaja ústrední hrdinovia, predovšetkým však sám Kratos, majú možnosť zlepšovať svoju výbavu a meniť tak jej vizuálny aspekt, ako aj ten efektový. Samozrejmosťou sú prehľadné popisy jednotlivých schopností, či už sa rozprávame o živom mäse alebo ukovanej oceli a aj keď mi nejaký čas trvalo zorientovať sa v tom jemne neprehľadnom menu (je tu toho skutočne až príliš veľa na čítanie), po nejakom čase som sa do toho dostal a s chuťou išiel investovať získané exp body, ako aj nechať si ukovať novú zbroj. Apropo, keď už naznačujem efekt zbraní, ako otec môžete počas akcie rozdávať rozkazy svojmu synovi a ten následne pomocou luku triafa bod, aký mu zadefinujete. Spolupráca oboch je samozrejmosťou a práve počas bojov to má onú citovú pridanú hodnotu, s ktorou vývojári zo spoločnosti Santa Monica vedia naďalej patrične narábať. Toto je posledný God of War zasadený do éry severskej mytológie a ako taký túto tému zvláda nateraz, čo do audiovizuálnej stránky, prezentovať s patrične epickým nádychom.
V čase, kedy píšem tento článok, mám už pochopiteľne nahraných viac než vyššie spomínaných sedem až osem hodín, každopádne v rámci preview embarga som vám svoje nadšenie mohol odprezentovať len v tejto forme a viac si povieme priamo v recenzii, ktorú si na našej stránke budete môcť prečítať presne 3. 11. 2022.
Za poskytnutí hry na preview děkujeme společnosti Sony Czech.
