Resident Evil 4 som ja osobne dlhé roky považoval za začiatok úpadku samotnej podstaty strojcu žánru survival hororu a to až do momentu, než Capcom definitívne vyštval autora tejto legendárnej série (Shinji Mikami) a začal produkovať jeden akčný odpad za druhým. Dnes už ten "úpadok" vnímam pochopiteľne úplne inak a s odstupom času si uvedomujem, že tak ako som miloval pôvodné prvé tri časti tohto kultového survival hororu, tak recyklovať jeden a ten istý koncept donekonečna, nie je dobré pre biznis. Capcom sa jednoducho rozhodol, že čistokrvná akcia mu zarobí viac než strach o miesto v inventári a preto nám, až do príchodu siedmej radovej časti, ktorá bola sama o sebe pochopiteľne rovnako evolučná, servíroval jeden brak za druhým - snáď to celé išlo ruka v ruke s nekvalitnou filmovou licenciou, každopádne, skalným fanúšikom muselo pri pohľade na značku RE zvierať srdce od úzkosti. Dnes už je našťastie Resident opäť späť na vlne pôvodnej myšlienky a po tom, ako sme dostali remake spracovania dvojky a trojky, nehovoriac o peknom oprášení GameCube portu jednotky, nám Japonci nechcú dať čas sa upokojiť a servírujú nám návrat vyššie spomínanej štvorky. Ešte než sa však pustím do jej hodnotenia, ostatne, pozajtra hra oficiálne vychádza a tak dúfam, že si nájdete čas na týchto pár riadkov, neodpustím si jeden malý historický medailónik.
Spomínate si ešte na rok 2005? Áno, v tomto konkrétnom roku skutočne vyšla štvrtá radová časť série Resident Evil na PlayStation 2, a verím tomu, že práve prostredníctvom tohto stroju ho hrala väčšina tunajších pamätníkov. Avšak, v prípade PlayStation hardvéru sa jednalo v skutočnosti o port z platformy Nintendo GameCube, pre ktorú bol Resident Evil 4 vydaný v prvom mesiaci toho istého roku. Dôvod? Capcom a Nintendo medzi sebou uzatvorili takzvanú dohodu Capcom Five, na základe ktorej mal Capcom vyrobiť päť exkluzivít pre toho času aktuálnu Nintendo konzolu. Keď sa neskôr na scéne začiatkom roka zjavil práve štvrtý Resident a to výhradne na GameCube, všetci očakávali, že práve táto hra bude stálou exkluzivitou a potvrdením spomínanej dohody. O to viac bola odborná verejnosť šokovaná, keď sa o deväť mesiacov neskôr Capcom vyjadril, že RE4 nespadá pod ich exkluzívnu dohodu s Nintendom a hráči sa tak môžu pripraviť na port pre PlayStation 2. Zvyšok lemovaný rôznymi ďalšími prerábkami je dnes už len históriou, každopádne, tou najnovšou verziou toľko opakovanej survival akcie je po technologickej stránke najprepracovanejší remake, vydaný pre PC a súčasné konzoly, s ktorým som sa posledné dni viac ako intenzívne zaoberal, takzvane hands-on.
Na citáciu vyššie sa nebojte použiť jeden zo súčasných prekladačov, urobíte mi tým radosť. Dôvod, prečo ju sem dávam je viac než len mojou snahou o spestrenie. Navodiť totižto špecifickú atmosféru pomocou textu, nie je v dnešnom modernom a uponáhľanom svete vôbec jednoduché a preto si pomáham aj takýmito barličkami. Tak či onak, rozdiel medzi pôvodnou verziou Resident Evil 4 a jej remake spracovaním, je asi na prvú dobrú najlepšie badať na prvých dvoch obrázkoch v tejto recenzii. Áno, sám si ešte dnes spomínam, po tom ako som stlačil play na GameCube verzii doma vo svojej detskej izbičke, že to očarenie grafikou vtedajšej verzie dokázalo utlmiť aj moje čierne myšlienky smerované na už spomínaný úpadok celej série. Hra vyzerala v tom čase jednoducho úžasne a nový druh zombie infikovaných podivnými pásomnicami, ktoré z nich robili o to komplikovanejších súperov, boli už len čerešničkou na torte. A dnes, v roku 2023, sedím vo svojej kancelárii a na práve recenzovanom monitore v hodnote ojazdeného auta sledujem niečo o čom by sa mi v roku 2005 ani len nesnívalo. Špeciálny agent Leon S. Kennedy prichádza na španielsky vidiek aby zachránil istú Ashley Graham, ktorá je dcérou prezidenta Spojených štátov amerických a všetko toto, poháňané mojou vlastnou interakciou, vyzerá ako rozhýbaná realita. Aká tenká čiara sa vie natiahnuť medzi niekoľkogeneračným skokom vo výkone hardvéru a nástrojov na tvorbu softvéru, čo poviete?
Kedysi sa za pojmom "remake" skrývalo takmer automaticky veľké očakávanie. Dnes sa už však bežne stáva, že aj obyčajný remaster je na tom vo finále hrateľnosťou oveľa lepšie, než navonok drahší remake. Ak by sme však mali vyzdvihnúť nejaký vzorový príklad toho, ako sa to má robiť, tak Resident Evil 4 Remake je tou správnou voľbou. Survival horor z tretej osoby, kde sa ústredný hrdina Leon S. Kennedy snaží prestrieľať cez španielsky vidiek plný nakazených sedliakov a fanatických členov istého kultu, je premennou, aká ostala zachovaná. Všetko to ostatné; svetlo, hĺbka detailov, animácie, skryté bonusy, hudba a tak ďalej a tak podobne, to všetko je v tomto prevedení úplne novým a ako píšem vyššie, aj poriadne intenzívnym zážitkom. Capcom v tomto prípade naozaj lenivo neparazituje na vlastnom duševnom vlastníctve, keďže značnú časť pôvodných lokácií rozširuje a pridáva im lesk pomocou veľkej škály postranných misií - tie sú súčasne hlavným pilierom onoho návyku, ktorý získate už krátko po absolvovaní úvodnej šialenej naháňačky v prvej dedinke, kde vám istý pán s motorovou pílou a vrecom od zemiakov na hlave, chce ponúknuť skrátenie vlasovej pokrývky, zhodou okolností aj s tým zvyškom čo máte na krku. Panika, stres a v neposlednom rade aj hnedý poplach, keďže nechať sa ohmatávať špinavou dôchodkyňou s pohľadom pripomínajúcim Doktorku Hildegarde Landstrom, je aj v spojitosti s tou neskutočne reálnou grafikou, skutočne strašidelným zážitkom.
Štvrtý Resident Evil je stále oveľa akčnejší než predchádzajúce regulárne časti, na tom sa nič nemení, ale ak si to porovnáte s tým zvyškom (snáď mimo sedmičky), tak ide o pozvoľné preklenutie dvoch konceptov. Stále totižto štvorka znesie definíciu survival hororu a stále sú v nej prítomné isté momenty, po ktorých jednoducho srdce každého milovníka tohto univerza právom piští. Kapitolou samou o sebe je nutnosť taktického využívania priestoru v tom imaginárnom kufri, čo Leon vláči všade so sebou a rovnako tak v menších či väčších hádankách rozosiatych po členitom teréne jednotlivých máp - všetko je rozdelené do aktov, avšak vždy je tu za určitých situácií možnosť sa vrátiť späť a to aj po boku spomínanej dcéry prezidenta USA. Neviem ako to máte u vás, ale ja som sa už v pôvodnej verzii nemohol nabažiť návštev u nemŕtveho obchodníka, ktorý sa vynoril vždy v momente, kedy sa mi konto naplnilo dostatkom pesos. Pozbierané peniaze od domorodcov preto aj teraz dokážete meniť za arzenál a jeho vylepšenia u známeho zombie šmelinára (áno, viem že to nie je zombie, ale nejako vtipne si ho pomenovať musím). Všetky tie novinky, kam spadajú drahé kamene vkladané do rovnako drahých zlatých šperkov, s cieľom navýšiť ich konečnú cenu, sú do pôvodného obsahu implementované s takou jemnosťou, až môžete nadobudnúť pocit, že boli aj v starej verzii. Inak schválne, koľko krát ste pri prvom hraní akejkoľvek verzie Resident Evil 4 stúpili nohou do pasce na medvede? Nechápem, že som sa ani za tie roky nedokázal poučiť a pri testovaní remake verzie som opäť ustanovil okresný rekord v nadávkach na margo sklapnutia tých hrdzavých hlúpostí.
Musím autorom vyššie velebeného návratu zatlieskať, pretože sa im podarilo niekoľko vyložene husárskych kúskov. Fakt, že dokázali vytvoriť graficky takto nádhernú hru, je vec akú už nemusíme ďalej riešiť - či už dáte prednosť snímkovaniu alebo detailom textúr, v oboch prípadoch budete na to všetko pozerať s otvorenou pusou. Oveľa viac im však tlieskam za výrazné orezanie všetkých tých bizarných nápadov, ktoré sa dostali do prvej verzie z roku 2005. Úprimne, v istom momente boli niektoré nezmyselné hádanky a výjavy ako z anime vyložene na facku a ak by som hru hodnotil v roku 2005, sotva by som jej dal lepšiu známku než osmičku. Tentokrát však Capcom takzvane, ubral plyn, a v zmysle šialeností preradil na nižší stupeň. Výsledkom je tak oveľa väčšia celistvosť, či už dejovej linky, ale hlavne, strašidelnej lomeno vypätej atmosféry, ktorá cez remake krásne vynikne. Nie snáď, že by pár vtipných detailov úplne vymizlo, veď aj sám hlavný hrdina si v kritických situáciách neodpustí nejakú tú zábavnú poznámku, ale tentokrát je to oveľa menej do očí bijúce a nekazí to preto tú toľko omieľanú atmosféru. Aj tu však platí, že čím viac percent z obsahu budete pri prechádzaní chcieť dosiahnuť, o to viac rôznych nečakaných drobností vám ťukne po nose a nemusia byť vždy vyložene pozitívnej povahy. Už len tá široká škála arzenálu, jeho postupného vylepšovania a následného použitia v teréne je ekvivalentom šachovej partie. Nie nadarmo sa vám inventár bude plniť granátmi, nie nadarmo si môžete kúpiť recepty na výrobu rôznej munície a nie nadarmo... Ale to už nechám na vaše detektívne schopnosti, veď týmto textom som vás už potrápil viac ako dosť.
Chcelo by to nejaký sofistikovaný záver, vyvrcholenie mojich odporúčaní, či snáď ďalší španielsky citát? Nie, v tomto prípade ostanem brutálne vecným recenzentom. Remake Resident Evil 4 mňa prekvapil v mnohom a to v maximálne pozitívnej rovine. Je jedno či ste hrali alebo nehrali pôvodnú verziu, pretože všetko sa týmto vydaním stiera a začína nanovo. Okamžite preto bežte do obchodu, či už toho reálneho alebo digitálneho, a pred-objednajte si jednu z najlepších hier tohto roku.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
