Je to len pár minút čo som dopísal a bez okolkov rovno aj pustil do éteru taký menší komentár na margo komplexnosti hrania stolových lomeno spoločenských hier a už by som jeho poslednú vetu dokázal rozšíriť o jeden konkrétny príklad z trhu. Budem vám totižto referovať o kvalitách ďalšej šialenej párty hry od BF, ktorá sa pod názvom Souboj vombatů snaží cieliť fakticky na kompletnú vekovú škálu užívateľov. S touto hrou si naozaj viete užiť, či už vám je päť rokov alebo atakujete hranicu vyčlenenia z klubu LEGO stavebníc.
Autorom vybuchujúcich mačiatok skrsol v hlave nápad využiť zviera zvané Vombat medveďovitý a prišli s ideou, že by bolo nesmierne zábavné, keby sa 3 až 6 účastníkov partie na 15 minút prevtelilo do kože týchto chlpatých zvieratiek a spoločne tak rozpútali šialené budovanie vežičiek a súčasne ich búranie. Možno vám to teraz znie trocha chaoticky a nezmyselne, avšak v skutočnosti to nie je tak komplikované a mimo počiatočnej vlny neistoty z ohmatávania jeden druhého, sa môže razom dostaviť aj zábava. Tajným rozdaním kariet označujúcich zlého a dobrého Vombata (ten dobrý sa vždy snaží stavať vežičku a zlý mu to naopak chce celé prekaziť) sa zadefinuje stupeň budúcej zábavnosti, čo mi ukázalo aj dlhodobé testovanie tejto bizarnej spoločenskej hry. Čím väčší šialenci totižto dostali označenie "BAD VOMBAT" o to hektickejšie sa pomocou jednej ruky snažili na stole rozpútať peklo. Prečo pomocou jednej ruky? Základným pravidlom je totižto nutnosť si jednou rukou zakrývať svoj zrak a druhou interagovať s hrou, to znamená už spomínané stavenie alebo kazenie stavania. Odporúčam však tým horlivejším nasadiť na hlavu vedro od mopu, pretože som si všimol, že podvádzanie nakukovaním bolo úplne bežné.
Hra končí po troch výherných bodoch na tej dobrej alebo zlej strane a samotné body vyplývajú z úspešného absolvovania 90 sekúnd trvajúcich kôl. Plastové komponenty ktoré musíte v slepom stave používať sú spracované tak aby prežili aj drsnejšiu manipuláciu, takže ak vás niekto nahnevá, pokojne po ňom môžete mŕštiť celú pyramídu a tej sa nič nestane. Úspech v danej partii sa odvíja aj od správneho poskladania vežičky, ktorá má šesť poschodí a každé poschodie má svoj špecifický rozmer. Keďže účastníci nevidia, správne uloženie poschodí na podstavec, úspech spočíva v jemnej motorike a matematike pre prvý ročník - po bokoch poschodí sa totižto nachádzajú indície o veľkosti, ktoré je nutné ohmatať. Apropo, na margo tej minúty a pól v jednom kole - rozhodne odporúčam využívať nejaký budík so zvukovým upozornením, pretože odhadnúť 90 sekúnd zatiaľ čo sa vám niekto rukou snaží narúšať váš osobný priestor a vy naopak nič nevidíte, nie je extra pohodlné a vlastne to nie je ani možné. Forma škodenia od prašivej strany Vombatov spočíva vo výmene správnej veľkosti podlažia, podstrkávaniu iných komponentov (švagor mi miesto podlažia podal zabalenú tatranku, hajzel jeden) alebo iných neprajných gest. Práve to škodenie niektorých účastníkov našej sociálnej bubliny aj tak bavilo viacej než kreatívne budovanie pyramíd bez pomoci mimozemšťanov.
Pravidlá, tak ako aj systém bodovania, je vec akú účastníci súbojov Vombatov pochopia takmer okamžite. Za jednotlivé kolá sa ráta počet postavených vežičiek v prospech dobrých chlpáčov a naopak rovnakou mierou počet nepostavených v prospech zlých chlpáčov. Po prvom kole nie je možné dosiahnuť maximálny počet bodov a preto sa minimálne hrajú dve kolá a ako bonus tu máme hlasovanie o odhalenie zlých Vombatov - aj tento part má svoju špecifickú a často zábavnú pointu, kedy sa tie prašivé tvory (pozdravujem švagra) snažia vyhovoriť a hodiť vinu na iných. Na záver sa skutočne hlasuje ukázaním prsta na konkrétneho účastníka a ten, na koho smeruje najviac prstov, vypadáva z hry a je úplne jedno či bol alebo nebol zlým Vombatom. Asi si viete predstaviť tú smršť nadávok z úst toho dobrého, po tom ako väčšina prstov začne ukazovať práve jeho smerom. Hlasuje vždy po každom kole. Aby som vám teraz ja trocha zamotal hlavu, aj keď v praxi to, ako som písal vyššie, vôbec mätúce nie je, tak jednou z rolí je aj takzvaný zmätený Vombat. Tento medvedík nevie na akú stranu sa má počas budovania dať a čaká na prvé rozdanie bodov - ak jeho dobrá vetva kolegov získa dva body, automaticky musí v ďalšom kole prebehnúť medzi prašivú stranu.
Jednotlivý Vombati majú viacero osobností a vopred rozdané karty definujú ich schopnosti v partii a ja vám tu teraz nebudem dopodrobna rozpisovať jednotlivé možnosti interakcie, pretože je toho naozaj hodne. Cieľom týchto zákazov a povolení pre jednotlivých medvedíkov je, v už tak krátkej partii, vytvárať ten mnou v úvode spomínaný chaos a tlačiť tak zábavu čo najvyššie. Funguje to? Prekvapivo to počas dlhodobého testovania skutočne fungovalo nadmieru dobre a Souboj Vombatů som preto neváhal a zasunul do police často hraných stolových diel. Jedná sa o ideálnu párty hru pre široký vekový rozptyl, ktorá vie zaujať na prvú dobrú a ktorej pravidlá sa nemusia vysvetľovať viac než raz, maximálne dvakrát.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
