Máme tu leto a súčasne s ním aj časté dôvody, prečo si oddýchnuť v kruhu najbližších a neraz predstierať, že práca je to posledné, čo nás v živote má trápiť. Chodenie po kúpaliskách, baroch a obchodoch s rôznorodým tovarom strieda večerné akcie plné cinkajúcich pohárikov a presne tento scenár priamo zvádza k instantnej zábave. Zábave, pri ktorej nemusíte štartovať svoje atrofované mozgové závity a cez to všetko dokážete svoju myseľ zamestnať na celé hodiny. K mnou jasne načrtnutej atmosfére vám dnes pridám aj predstavenie spoločenskej a v zásade nesmierne jednoduchej párty hry s názvom Šampióni!, ktorú do lokálnych vôd prináša spoločnosť Blackfire.
Citácia vyššie nepojednáva o parafráze na klasický vtip s papagájom, ale stručne vysvetľuje, celkovú pointu stolovej hry Šampióni! Jej pointou je totižto cielené vymýšľanie známych osobností/hrdinov/NPC a ich následné náhodné roztriedenie do nepredvídateľných a prostých scenárov. V počte troch až ôsmich hráčov vo veku od desať rokov si rozdáte sériu tabuliek z tvrdého papiera a k tomu do rúk vezmete fixku s instantnou gumou na konci. Každý jeden účastník partie, najprv tajne, napíše na dve doštičky dve mená s tým, že sa pri ich výbere môže nechať inšpirovať nápadmi autorov hry, alebo si vymyslí svoje vlastné. Pozor! Podmienkou pre vlastné mená je skutočnosť, aby ich poznalo celé osadenstvo danej partie. Akonáhle sú mená napísané, náhodným losom sa vyberú karty scenára v poradí 3 - 2 - 1 a k nim sa uvedené mená priradia.
Takto rozdelené osobnosti musia čeliť často vtipným a neraz aj bizarným situáciám, z ktorých vyvierajú výbuchy smiechu nasledované pozdvihnutým obočím. Ak by niekto z účastníkov nepoznal jedno z mien na kartičke, jeho autor musí danú osobnosť vymeniť za iné. Čo ďalej? Následne sa hromadne hlasuje štýlom; ja si myslím, že OO7 sa na verejnosti neškrabe na zadku a preto do ďalšieho kola posielam Geralta - ten by sa na tom zadku určite sem tam poškrabal a pokojne aj pred samotným Emhyrom. Trocha mňa zamrzelo, že autori danej hry do pravidiel nezahrnuli nejaké obhajovanie vašich záverov, prečo "ten" to a prečo "henten" nie, avšak asi by to tempo samotnej hry dosť spomalilo. Tak či onak, ešte než vôbec dôjde na nejaké hlasovanie pomocou dvoch jasne odlíšených kartičiek (hlasuje sa vždy súčasne tak aby bolo všetko transparentné a nikto nemohol podvádzať), každý z hráčov musí tajne napísať to meno, ktoré sa podľa neho stane celkovým víťazom.
Jedna partia trvá sotva tridsať minút a prebieha v dvoch kolách. Hráči si postupne krúžkujú body za jednotlivé ukončenia scenárov a ich súčet vo finále rozhodne, kto je celkový víťaz. Jednoduchosť pravidiel tu jasne podporuje prosté aplikovanie hry v takmer akomkoľvek prostredí a s akýmkoľvek vekovým osadenstvom, dokonca si dovolím tvrdiť, že ak sa vám podarí namiešať partiu s trojgeneračným skokom, zažijete s šampiónmi vôbec tú najšialenejšiu jazdu plnú smiechu a širokých úsmevov. Ako som povedal vyššie, v pravidlách chýba nejaká nutnosť obhajovania vlastných rozhodnutí, avšak to neznamená, že si medzi sebou nemôžete porozprávať dôvody jednotlivých záverov. Dokonca si myslím, že ak to urobíte, povýšite kvalitu predmetnej stolovej hry na úplne novú úroveň.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
