Kultový animovaný snímok s názvom Ukradené Vánoce Tima Burtona z roku 1993 patrí v rámci vianočnej televíznej kultúry ku stáliciam formátu Die Hard a Home Alone. V dnešnom svete plnom digitálnej animovanej tvorby je skutočným balzamom na dušu možnosť sledovať poctivú stop motion techniku, obzvlášť doplnenú o poučný scenár vhodný pre všetky vekové kategórie. Ako sa však dá s úspechom previesť niečo takto výnimočné a zreplikovať to vo svete stolových hier? Túto otázku si svojho času položili aj vo vydavateľstve Mixlore a ešte než Disney pípla na účte ďalšia platba za oficiálnu licenciu jedného z ich duševného vlastníctva, nádeje na potencionálny úspech by sa dali prirovnať ku detským očakávaniam v rámci počtu darčekov pod vianočným stromčekom. Dnes si vďaka lokalizácii od Blackfire rozoberieme skutočnú relevanciu tejto adaptácie a len dva mesiace pred najväčším kresťanským sviatkom, to bude vlastne viac než len symbolické.
Nemajte mi to za zlé, ale ako znalec predlohy som po otvorení krabice tak trocha očakával, že moje čuchové vnemy ovalí mŕtvolný pach. Miesto toho však vnútro krabice, už navonok dizajnovo verné téme Ukradené Vánoce Tima Burtona, voňalo tak ako akákoľvek iná spoločenská hra z papieru a plastu. Ešte než prejdem k samotnej koncepcii, tak určite je na mieste utrúsiť pár zrniek hliny na margo kvality komponentov. Jednotlivé časti, či už hracie karty, alebo doštičky odkazujúce na jeden z šiestich charakterov (Jack, Sally, Santa Claus, Oogie Boogie, Dr. Finkelstein, Starosta) sú vytvorené z odolného papiera, ktorý zvládne aj dlhodobé a drsnejšie zaobchádzanie. Špeciálne mňa potešili dve plastové a dostatočne veľké kocky nesúce sa v atmosfére predlohy a nemenej dobre spracované sú aj žetóny sviatkov, reprezentujúce hlavnú pointu tejto asymetrickej kartovej zábavy pre dvoch až šiestich hráčov (vekovo sa to celé datuje na hranicu desiatich rokov, ale keďže pravidlá sú pomerne prosté, nebál by som sa za stôl posadiť aj o niečo mladšie detičky - ak im samozrejme samotná téma mŕtvych animovaných postavičiek nebude vadiť).
Akonáhle si účastníci mŕtvolnej partie vyberú svojho hrdinu, bude im pridelený počet jeho špeciálnych kariet (väčšinou je to dvadsiatka kartičiek nesúcich sa v duchu danej osobnosti). Na ploche štyroch kôl s maximálnym časovým horizontom 3/4 hodinky sa jednotlivé postavy snažia nazbierať čo najviac žetónov, kde napríklad Jack Skellington a Santa Claus idú vyložene len po vianočných motívoch, Dr. Finkelstein a Oogie Boogie naopak skúšajú nahrabať (ne)voňavé halloweenske krúžky a posledné duo, Sally so Starostom, môžu zbierať oba druhy žetónov. Konečným výhercom sa stáva ten, kto má pred sebou naskladaný najväčší počet z nich, ale pozor, bodovanie má špecifické pravidlá naviazané na hrateľné postavy. Ona celá zábavnosť stojí a padá na jedinečnosti týchto charakterov, respektíve unikátnych schopnostiach vtlačených do už spomínaných kariet. Všimol som si, že strojcovia si tu dávali dobrý pozor na to, aby ani na moment nezišli z cesty inklinujúcej k samotnej predlohe bez toho, aby súčasne kopírovali filmový scenár. Je to preto látka akú príjme skalná vetva fanúšikov filmu/muzikálu a akú nebude mať problém vstrebať aj úplne nová sorta takzvaných neznalcov. Jednotlivé osobnosti si idú za svojím cieľom a prostredníctvom textu na kartách ho aj náležite demonštrujú, čím pomáhajú svojím pánom (hráčom) pochopiť ich motiváciu - toto je veľká pridaná hodnota práve pre detské publikum.
Cez celkovú jednoduchosť pravidiel sme pri hraní neraz narazili na nekompletné vysvetlenie v rámci schopností niektorých hrdinov - nie som si istý, či ide len o chybu v preklade, ako sa povie, každopádne isté prednosti postáv sme si museli domyslieť, alebo si ustanoviť vlastné pravidlo pre danú situáciu. Jednoducho, chcelo to niekoľko cvičných partií než sme, čoby stabilné osadenstvo, našli akýsi súzvuk s interakciou kariet a začali sa naplno zabávať. Samotná asymetria je možno v tomto prípade až prehnane silným slovom, ale je pravdou, že možnosti jednotlivých hrdinov sú tak rozdielne, že minimálne v očiach mladších účastníkov, sa ich vlastné zásahy pri hraní mohli zdať ako očarujúco fatálne. Veľkou hybnou silou je samozrejme aj efekt náhody v čom figurujú nie len namiešané karty schopností, ale rovnako tak aj karty prostredí v ktorých sa so svojím hrdinom pohybujete. Čím viac kôl máte na konte, o to viac nejakej tej taktickej prípravy si môžete dovoliť, nečakajte však žiadne šachové partie plné spotených čiel a prižmúrených očí, skôr či neskôr vás totižto práve ona náhoda kopne tak silno do zadku, až vám vypadnú karty z rúk. Nesmierne dôležitý je aj faktor počtu účastníkov a vôbec si nemyslite, že pri maximálnom obsadení pozícií, budete zažívať aj maximálnu zábavu, ba naopak.
Dynamika partií bola najsilnejšia vo štvorici a akonáhle sa ku nám pridala ešte ďalšia dvojka účastníkov, razom sa tempo výraznejšie zbrzdilo a spomalilo. Z počiatku sa všetko nesie v chaotickom skúšaní tej či onej karty a treba tomu obetovať niekoľko hodín, než sa vám dané možnosti postáv a ich interakcie dostanú ako hlina pod nechty, ale sám som bol prekvapený z toho, že aj ľudí nepoznajúcich predlohu, dokážu Ukradené Vánoce Tima Burtona v papierovo plastovej verzii reálne a dlhodobo zabávať. Teraz, krátko pred Vianocami nie je vhodnejšej témy v rámci spoločenských hier, ktorú by ste mohli vytiahnuť a vtesnať do toho stĺpca čoraz usmievavejších tvárí a je jedno, či sčerveneli po dobrom víne, alebo ich vyštípal prízemný mrazík. Predmetná stolová hra je totižto adekvátnou zábavou pre všetky vekové kategórie, ku ktorej môže zasadnúť celá rodina a užívať si tak pokojné sviatky s pridanou mŕtvolnou hodnotnou. A odporúčam si pri hraní pustiť do pozadia filmový soundtrack, ideálne na LP platni aj s krásnym praskaním polien v krbe, razom to celé získa tú povestnú kostičku, ehm, teda čerešničku na torte.
Koupit hru
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
