V malebnom, a pre videoherný priemysel dôležitom mestečku Katowice v Poľsku, sa tohto roku konalo tradičné rekapitulovanie toho najzaujímavejšieho z výstavy E3 v rámci Los Angeles pre novinárov neschopných sa dostaviť do zámoria. Spoločnosť Conquest, za čo jej už takto v úvode musím poďakovať, pre nás zorganizovala jednodňový prierez budúcnosťou hier vrámci konzol Nintendo WiiU a 3DS. Mojou osobou sa aj vy môžete teraz na pár chvíľ dostať na tento event a zhodnotiť tak projekty, ktoré zatiaľ poznáte len z druhej až tretej ruky. Celkovo sme mali možnosť zaparkovať svoje kvalitne občerstvené egá pred desiatkou konzol s hrami, ktoré z väčšej časti premiéra ešte len čaká. V nasledujúcich krátkych článkoch sa teda zameriame na hry, ktoré hrajú prim v súčasnej ponuke Nintenda, a ktoré boli zastúpené v Poľsku kratšími demo verziami.
Pre mňa osobne najlepšia hra celého E3 post eventu vôbec. Chibi-Robo, ikonka, ktorá sa so značkou Nintendo spája od čias konzole Nintendo GameCube a prezentácia jeho príbehu o hľadaní elektrickej zásuvky. Malý plechový chlapec s prípojkou na elektrickú sieť sa vracia v novom dobrodružstve pre handheld Nintendo 3DS a prekvapivo ma práve jeho dobrodružstvo zaujalo z tých Katowických najviac. Jeho koncept sa v princípe nijako nezmenil. Stále je to strieborná bytosť so silou 220 voltov, ktorá disponuje klasickou čiernou zástrčkou do sieťe. Presne tak, ako ho poznáte z obrázkov k promo materiálom v rámci značiek Nintendo, sa zrazu v rovnakej forme objavuje v exkluzívnej hre pre systém Nintendo 3DS a má rozhodne čo ponúknuť.
Jeho princíp je striktne limitovaný na 2D svet. Chibi je zameraný na poschodia, ktoré ho nútia sledovať horné a dolné podlažia. Akonáhle narazí na prekážku, tlačí hráča do hľadania možností ako ďalej. Čo bolo pre mňa príjemným prekvapením, tak Chibi stále ostáva u svojej elektrickej zásuvky a núti vás do jednoduchých ale zároveň logických vyústení, ktoré tak nejak vyplynú z celej situácie ako ďalej. Skrátene povedané: ak sa vám tento projekt nezapáči už na prvý pohľad, tak je zbytočné, aby ste sa nútili do jeho skúmania. Nintendo samozrejme nemohlo opomenúť súčasný Amiibo trend, a preto sa aj plastová verzia nášho maskota elektriny môže prepojiť vrámci handheldu a vytvoriť tak SUPER verziu samotného robota. Chibi má originálne pohyby a zároveň sa snaží zaujať aj využívaním okolitého game dizajnu. Zástrčka ako taká, ktorá mu trčí zo zadku, vám prináša priestor na pripojenie sa do elektrickej siete, čím si jednak môžete doplniť status energie ale zároveň vám dáva možnosť vyhupnúť sa na nedostupné miesta v leveloch, ktoré začnú dávať zmysel až po jednoduchom hľadaní cesty ako ďalej.
To, prečo mi práve táto hra z celého eventu prišla najzaujímavejšia, bolo rozhodne jej ovládanie a intuitívnosť v rámci postupu vpred. Cez dve tlačítka sa hráč dokáže dostať presne tam, kam potrebuje, a práve tá intuitívnosť je správne doplnenie pohodovej hrateľnosti, ktorá sa drží okolo celého titulu. Aby to dávalo zmysel, čo do hrateľnosti, tak Chibi využíva akcelerátory handheldu 3DS a napríklad pri otvorení vchodu je od hráča vyžadované naklonenie konzole pre správnu aktiváciu kľúča. Zhrnuté a podčiarknuté. Hra, ktorá mňa oslovila najviac, nesie titul Chibi-Robo! Zip Lash a už teraz sa teším na jej plné odhalenie koncom tohto roka.
Kde sú tie časy, kedy musel hráč spoliehať na nápady vývojárov do takej miery, že nebol schopný uvažovať nad vlastnými ideami. Svet 2D Maria je dnes už striktne definovaný mantinelmi, ktoré narážajú na dobre známe prvky samotného gameplay dizajnu. Je jasné, že keď sa Mario musí ponoriť pod vodnú hladinu, okamžite sa koncept prepne do jednoduchého pohybu, ktorý v 2D simuluje nadnášanie vodou. Avšak, čo ak dostane hráč zrazu možnosť tvoriť a nespoliehať sa len na náladu vývojárov, ktorí v čase produkcie danej hry nemali zrovna tú správnu náladu? Tu sa otvára tá trinásta komnata plná originálnych prvkov, ktoré jednoduchým stlačením tlačidla obletia celý svet.
O to viac sa zrazu ukázalo ako je geniálne, ak dostane samotný hráč priestor na sebarealizáciu. Chceš viac vody? Je to na tebe. Chceš viac kopania do nevinných korytnačiek? Je to len a len na tebe. Všetko to, čo si videl v akejkoľvek časti z tejto série, sa zrazu stáva tvojou výbavou na virtuálnom pracovnom stole. Ak chceš predĺžiť potrubie, cez ktoré sa náš inštalatér presúva, tak ti hra ponúkne možnosť preniesť tento plynovod cez Slovensko až do Moldávie. Každý nápad je možné realizovať podľa vlastného uváženia a presne v tomto duchu je spracovaný celý Mario Maker. Ultimátna časť dvojdimenzionálneho Maria, kedy je pero tvorcu vo vašich rukách a príbehy sa píšu počas vašej tvorivej chvíľky, a budúcnosť tejto IP je písaná len online komunitou. Hra by mala byť stále hrou, a ak sa dostane zo zavedených koľají, je príjemné zistiť, ako dokáže bežný hráč vytvoriť niečo, čo v detstve považoval za svätý grál.
Je dosť náročné opisovať nekonečno ako také ale doba počas ktorej sa vám takto prihováram aj formou textu mi tak trocha nahráva do kariet. V tejto dobe sa ľudská rasa pokúša dotlačiť do sféry kde planéta Pluto nie je len pehou na mape vesmíru, ale symbolom reprezentujúcim možnosti putovania a bádania. Práve Mario Maker je cesta ako vytvárať vlastné svety, kde smrť nemusí nutne znamenať hnev, ale svety, kde smrť znamená skúsenosť či poučenie, a limity vašej šedej kôry mozgovej sú zároveň prínosom pre celú online sféru WiiU platformy. Je tu už automaticky priestor pre absolútne šialené variácie na ohýbanie teórií času a priestoru, ale každá tvorivá duša si nájde presne tú správnu melódiu, ktorá mu vyčaruje úsmev na tvári a v takom duchu je prezentovaná celá hra Mario Maker: Ak chceš pekný deň, tak si ho sprav!
Pokračujeme na vlne toho atraktívneho, čo sa na mňa nalepilo v Katowiciach. Po tohtoročnej E3 si určite veľa z vás muselo položiť otázku: "Prečo vyzerá nová časť série Star Fox pre WiiU ako jej predchodcovia?" Je to logické uvažovanie a nikto vás nemôže za to prehnane kárať. Ja sám som pristupoval k stojanu s demo verziou na túto vesmírnu akciu s menšími obavami a o to viac som bol prekvapený ako rýchlo ma jej kvality dokázali vyviesť z omylu a predsudkov. Nový Star Fox je stále ten Star Fox z časov Nintenda 64. Jeho koncept frenetickej akcie pri likvidovaní vesmírnych lodí v rámci príbehov líšky a žabky s pilotným preukazom je v spracovaní pre WiiU zase o kus náročnejšie. Prvé ohmatanie ovládača sa spájalo s dezorientáciou presne v tom duchu ako keby ma posadili do reálneho kokpitu menšieho lietadla. Miyamoto sa reálne snaží vytvoriť atmosféru, počas ktorej hráč musí neustále sledovať striedavo prístroje na palubnej doske a samotný priebeh na TV obrazovke.
Ten správny rytmus kedy včas pozriete na dej z pohľadu prvej osoby, ktorý sa vám premieta v reálnom čase v rukách a kedy vaše oči zablúdia vyššie, je alfou a omegou objavenia kvalít nového Foxa. Akokoľvek nesúhlasím s grafickou stránkou celej hry, tak hrateľnosť mi dokázala, že je o čo stáť a že mentor videoherného sveta stále nestratil svoju auru geniality. Ovládač a akcelerátory pohybu sú v tejto forme užitočné ako nikdy predtým. Mierenie a likvidácia súperov sa sústredí na jeho náklon a čím dlhšie som stál pred hrou samotnou, tým prirodzenejšie bolo pre mňa posielať k zemi viac a viac plechových kôp šrotu. Novinkou vrámci tejto IP je možnosť pristáť aktívne na zemi a premeniť svoju raketu na vesmírne vozidlo. Tento aspekt ponúka priestor pre rôzne štýly hrania. Ak vám viac vyhovuje pohyb práve po pevnej pôde pod nohami, Star Fox umožní aj takúto formu hrania a navyše ponúkne ďalší pohľad na jeho prvky gameplay schémy.
Uvidíme ako na tom bude plná verzia, ktorá má na trh doraziť už koncom tohto roka. Ak však dĺžka hry nebude spoliehať na opakované zbieranie bodov v tých istých úrovniach, môžu sa fanúšikovia starších častí tejto série pripraviť na hromadu zábavy zabalenej do nových mechanizmov a nápadov.
Kooperácia je v dnešnom hernom svete stále populárna a preto sa nie je čomu čudovať, ak sa Nintendo rozhodne druhýkrát vstúpiť aj do tejto rieky v univerze The Legend of Zelda. Po "štyroch mečoch" sa teda v podtitule Triforce Heroes pustíme do dobrodružstva v trojici a čo by to bolo za Zeldu, ak by práve tento koncept svätej trojice nevyužila na doteraz nevidené nápady.
Hlavná trojka, kde sa okrem Linka nájdu aj jeho kolegovia z rodnej dedinky, sa musí postupne prebojovať cez dobre známych nepriateľov a počas postupu vďaka izometrickej kamere, a teda vďaka pohľadu zhora, musia využívať úplnú spoluprácu medzi sebou. Náročnosť je tu zabezpečená zdielaným statusom energie a tak, ak jeden hráč stratí srdiečko, postihne to celý tím, a teda všetkých troch. Tento fakt núti každého k veľkej opatrnosti a taktickej komunikácii medzi sebou. Na to slúži práve dolná obrazovka handheldu Nintendo 3DS, kde hráč môže rýchlo označiť gestikuláciu svojej postavy a udať zámer svojho budúceho konania. Akokoľvek je titul Triforce Heroes prezentovaný ako akčná kooperácia, autori nezabudli ani na RPG prvky a dobre známe poznávanie svojich prekážok. Súboje s bossmi vyžadujú dôkladné sústredenie a využívanie jednotlivých charakterov.
Po stránke dizajnu a grafiky je titul spracovaný v identickom arte ako posledná časť pre 3DS-ko. Demo verzia nás pripravila napríklad na neustále vytváranie totemu z vlastných tiel aby sme následne mohli poslať šíp do konkrétnej výšky a zasiahli daný cieľ. Toto bol len jeden z veľkého množstva nápadov, ktoré sa určite objavia v plnej verzii a myslím, že tam, kde projekt The Legend of Zelda: Four Swords položil základy malej odbočky vo svojej sérii, práve Triforce Heroes nadviaže s ďalšou porciou originality a kvalitnej zábavy.
Momentálne asi najnenávidenejšia hra pre konzole vôbec. Fanúšikovia série Metroid boli obrovsky sklamaní prezentáciou odbočky menom Blast Ball, a to dokonca do takej miery, že začali spisovať petície za jej zrušenie. Zaujímalo ma teda do akej miery je táto nenávisť podložená reálnou kvalitou hry ako takej.
Už zo samotného podtitulu sa dá celkom jasne vyčítať, že v tomto prípade sa nepozrieme do nekonečného vesmíru s krásnou Samus Aran. Blast Ball je v skutočnosti futbalový koncept v oblekoch dobre známych z tejto IP, kde sa dve strany v pomere 3 na 3 snažia pomocou zbraní dotlačiť loptu do súperovej brány. Zábava spočíva v neustále sa meniacom priebehu, kde sa zmenšuje či zväčšuje brána a každý člen tímu je vystavený možnému poškodeniu svojho plechového saka. Slovo zábava tu ale v tomto prípade trocha rezonuje skôr z úst autorov a po zahraní demo verzie začínam trocha chápať to vrece negatívnych názorov, ktoré sa zosunulo na tento projekt. Chápem, že sa Nintendo snaží za každú cenu inovovať aj svoje zavedené značky, a rovnako viem, že z IP Metroid sú v príprave ďalšie dve hry, avšak táto odbočka je z môjho pohľadu viac slepá než zábavná.
Toporné ovládanie samotných postavičiek, či už sú priamo v obleku alebo po poškodení vystrelený katapultom na ihrisko, dosť kazí už tak problematickú snahu zasiahnuť loptu tak, aby sa vydala smerom, ktorý hráč potrebuje. Vo výsledku z toho je potom len šialené a nelogické pobehovanie s prstom na spúšti, ktoré mi ani na jeden okamžik neprišlo zábavné tak ako všetky Metroid hry v minulosti.
Ďalší z kioskov v Katowiciach sa prezentoval krátkou demo ukážkou novej exkluzivity Mario & Luigi: Paper Jam Bros. pre systém 3DS. Už zo samotného názvu každému trocha znalému hráčovi dopne, že Nintendo v tomto prípade zobralo dve uznávané RPG univerzá zo svojej populárnej krajinky maskotov a spojilo ich pod jeden projekt. Artom sa teda naša dvojica bratov vydáva na dobrodružstvo v papierovom svete a celé to zastrešuje koncept ťahovej RPG s prívlastkom vývoja charakterov.
Ak ste niekedy v minulosti hrali jednu z častí oboch týchto sérií, určite budete aj v Paper Jam ako doma. Bohužiaľ z toho, čo bolo možné vyskúšať práve na Post E3 Evente, nedokážem teraz predpovedať nejaké novinky, ktoré by priamo zlepšili alebo zhoršili hrateľnosť minulých dielov. Demo bolo osekané na dva jednoduché ťahy s pár postavami a keďže ani hosteska postavená práve k prezentácii tejto hry nedokázala jasne vysvetliť jej koncept, musel som konštatovať, že rok 2016, ktorý je spomínaný s vydaním tejto exkluzivity, sa natiahne na neurčito a nepredpokladám, že by uzrel svetlo sveta v jeho prvom polroku.
Mario koncom tohto roka zoberie do ruky znova tenisovú raketu a keďže som milovníkom jeho športových aktivít, až na prípad olympiád, tak budem rozhodne v prvej rade dýchať prach z antuky. Ultra Smash je exkluzívnym pomenovaním novej časti tejto série pre Nintendo WiiU a demo stánok nás znova raz spojil do klasického multiplayer modusu ako šitého pre štvoricu nádejných tenistov.
Na výber bude už klasická zostava známych charakterov od Maria, cez jeho brata, až po záškodnícku vetvu rodiny a opäť bude zábava kladená na dôraz tej správnej zostavy u vás doma. Jediná novinka, ktorú som bol schopný vyčítať zo strohého obsahu skúšobnej verzie hry, sú obrovské halucinogénne hríby, ktoré po požití zväčšia už klasicky nadpriemerne vašu postavu a dajú vám tak výhodu jednak po stránke sily a potom aj rýchlosti. Okrem šialeného tenisu, kde si kurt zahádžete banánovými šupkami, je potom očakávaná možnosť vypnúť v nastavenia všetky veci, ktoré sa vám znepáčia, rovnako ako dookola opakovaná animácia pri jedení spomínanej pochúťky. Uvidíme ako zaboduje plná hra v zápase o vaše krvopotne nazbierané peniažky.
Poslednou menovanou hrou na akcii bola nová časť notoricky známej série Skylanders. Tá pre WiiU doputuje na trh už za dva mesiace a opäť so sebou prinesie stovku rôznych postavičiek na ukojenie vašich zberateľských pudov. Activision evidentne túži po predajoch aké dosahujú Amiibo figúrky, a tak sa pokúša, práve onou exkluzivitou na postavy zo sveta Nintenda, nalákať na seba všetky oči.
Pomôcť mu k tomu skúsi aj dvojica Donkey Kong a Bowser, ktorá sa bude dodávať s hrou počas prvej vlny týchto plastových hračiek. Ku každému následne pridajte rôzne autíčka či lietadielká a vo výsledku dostanete nekonečné investície, ktorými sa vás budú snažiť zlikvidovať vaše deti. Netreba sa nejako zastavovať u politiky firiem, ktoré majú na starosti celý marketing okolo a poďme radšej na to príjemnejšie. Na moje prekvapenie sa SuperChargers pre WiiU hral najviac zo všetkých stánkov v Katowiciach, za čo určite môže len jedna kópia hry. Každopádne kvality tejto izometrickej sekačky nemôžem nijako podhodnotiť a už teraz som schopný oceniť prácu autorov minimálne po stránke gameplay mechaník. S Bowserom a jeho ohnivým autom som si krájal cestu cez zábavné mini hry a drtil súperov pod ničivým kladivom nášho úhlavného záporáka z univerza Mario.
Princíp celej hry je postavený na postupnom skúmaní okolia, kde sa krôčik po krôčiku snažíte pozbierať čo najviac bodovaných predmetov a pritom riešiť aj nejaké tie jednoduchšie hádanky. Keďže Skylanders: SuperChargers bude na trhu už behom pár týždňov, jednalo sa defacto o plnú hru, ktorej možnosti neboli v Poľsku nijako limitované, a tak sa fanúšikovia tejto IP a majitelia WiiU majú podľa mňa načo tešiť.
