Dávnejšie, je tomu už niekoľko rokov, som počas bežného nasávania informácií z internetového priestoru narazil na neskutočne strašidelnú historku z čias druhej svetovej vojny. Jej celkové podanie vo forme textu bolo zjavne prikrášlené istým stupňom preháňania a literárneho ohýbania pravdy, avšak, keďže milujem hororové príbehy založené čo i len čiastočne na pravde, uvedený text so mnou doslova zatriasol. Pojednával o dvoch nemeckých vojakoch, ktorých koncom vojny údajne zavalilo v jednom z nimi okupovaných poľských bunkrov a ich objavenie nastalo až po viac než roku kompletnej izolácie voči svetu. Prežívali vďaka bohatým zásobám jedla a vody, ktoré v danom objekte boli uskladnené, avšak, spomínaného objavenia sa dožil len jeden z nich. Oslobodenecká armáda, ktorá bunker zavalený troskami zničenej budovy po nálete nakoniec otvorila, bola vraj svedkom hororového výjavu, kde to čo považovali za zhmotnenie démonickej bytosti bol práve okolnosťami zúbožený nemecký vojak - bol špinavý, oči slepé, mal dlhé vlasy, tvár v abnormálnej kŕči a neustále niečo nezrozumiteľne bľabotal. Časť tela druhého vojaka našli ohorené v jednej z miestností v objekte a bolo jasne badať, že okrem zubov od potkanov sa jeho mäsom živil aj niekto oveľa väčší. S touto šialenou spomienkou som sa nedávno pustil do testovania novej časti série Amnesia a musím povedať, že mi nebolo vôbec všetko jedno, keďže tá príbehová podobnosť s vyššie opisovanou historkou, je až mrazivo presná.
Sériu Amnesia asi nemusím vám, našim verným čitateľom, nejako bližšie predstavovať. Táto renomovaná survival značka dokáže ešte aj dnes, viac než dekádu od svojej premiéry (ak do nej nerátame aj duchovného predchodcu v podobe série Penumbra) vyvolať všeobecný záujem. O to viac, keď sa jej pôvodným autorom podarilo zrealizovať reštart a pridať do základného konceptu svojej úspešnej IP nové a dobre podané prvky. Amnesia: The Bunker, ako už napovedá samotný podtitul, zavedie hráčov do prostredia bunkru. Nejedná sa síce o bunker z čias druhej svetovej vojny, avšak s atmosférou vyššie naznačenou a v spojení s prvou veľkou vojnou, si to celé môže bez akýchkoľvek ostychov podať ruky. Ústredným hrdinom je francúzsky vojak Henri Clément, ktorý len o vlások unikne istej smrti po tom, čo na neho spustí paľbu nemecký batalión a jeho úniková cesta končí v slepej uličke. Asi už tušíte, že tou slepou uličkou je v tomto prípade obrovský podzemný bunker plný menších či väčších miestností a poprepájaný chodbami, kde sa nešetrilo medenými káblami a agregátmi na generovanie elektrickej energie. Objekt je však primárne ponorený do tmy a hráč preto musí využívať horiace fakle, dolievať naftu do spomínaných centrál a celkovo sa snažiť aby nedopadol ako ten nemecký vojak spomínaný v úvode. Aby to však nebolo celé len o prechádzaní sa a zbieraní kanistrov, spoločnosť v bunkri vám robí aj z počiatku záhadná a neskôr až kruto reálna bytosť vôbec nie nepodobná tej najhoršej nočnej more čo ste kedy zažili.
Dám vám teraz jedno kvetnaté prirovnanie, veď dobre viete, ako ich milujem. Nová Amnesia z bunkru je primárne postavená na dvoch pilieroch, z čoho ten prvý operuje s neskutočnou atmosférou a naopak ten druhý sa, a to je novinka naprieč celou sériou, stará o zábavnú formu interakcie vrátane boju. Nikdy doteraz sme totižto v tejto sérii nemali možnosť klásť taký stupeň odporu ako v mnou testovanej novinke a okrem zapaľovania, hádzania granátov, vrhania ostrých predmetov príde dokonca aj na strelné zbrane - nábojov tu je však skutočne skromne a skôr budete mať tendenciu ich šetriť, než strieľať niekam do tmy. A čo to prirovnanie? Atmosféra je v tomto prevedení ekvivalentom pomaly sa rozpínajúcej gumy od trenírok, kde hráč má pocit, že nakoniec to všetko musí prasknúť, avšak nikdy neviete kedy sa tak stane a čo je horšie, mrazivá temnota vás dokáže prekvapiť doslova na každom rohu komplexu. Celý bunker je totižto prešpikovaný dierami odkiaľ vyliezajú špecifické "infarktové stavy" a je na vás aby ste sa voči nim dokázali obrniť - na rovinu vám poviem, že ja som sa teda väčšinou nedokázal. V istom ohľade tu vidíme podobnosť s úspešnou videohrou Alien: Isolation, avšak, aj keď s týmto faktom súhlasím, nová Amnesia vytvára úplne iný a špecifický druh svojskej atmosféry, ktorý vás, milovníkov hororu, musí v konečnom dôsledku chytiť za srdce.
Vaším úhlavným nepriateľom, ak dám bokom tú obludu obludných rozmerov, je čierno čierna tma. Pomocou zbierania kanistrov a nalievania ich obsahu do generátorov elektrickej energie s ňou viete bojovať, avšak, aj to len čiastočne. Hráč preto využíva stopky na meranie uplynulého času od spustenia generátora tak aby vedel, kedy sa nad ním zhasne už tak mizerne blikajúca lampa a on bude musieť čeliť tomu najhoršiemu. Bunker je obrovský a bez mapy nemáte šancu sa v ňom cielene pohybovať a preto prichádza na rad poctivé plánovanie a taktické rozhodovanie, kam sa vydať a čo tam urobiť. Máme tu sériu nenáročných hádaniek, ktoré aj cez ich jednoduchosť budete musieť riešiť v čase, kedy sa kúsok od vás bude plaziť obluda a to je to pravé know-how na základe čoho funguje nová Amnezia. A keď už stopky dotikajú a svetlá zhasnú, ostane vám niekoľko možností ako sa zorientovať v priestore a jednou z nich je batéria na dynamo. Ani vám neviem teraz správne opísať situáciu, kedy sa v totálnej tme a s vedomím, že niekde číha smrť, snažím ručne natočiť dynamo a prebudiť tak pred sebou mizerný lúč svetla, aby som vzápätí zbadal ten kŕčom znetvorený face - skoro som sa potentočkoval (ja viem, že také slovo neexistuje, ale cez to všetko je ideálne na spodobnenie uvedeného scenára).
Vyššie som spomínal novinky v podobe zábavnej interakcie, kde dokonca padne aj pár výstrelov. Tento spôsob snahy o to ako odvrátiť to najhoršie sa autorom z Frictional Games podaril vyladiť takmer dokonale, keďže nechali len na vás, hráčoch, aby ste si všetko postupne vyskúšali a našli ten správny recept na dané situácie. Presne tak ako by to musel robiť aj onen, do kúta zahnaný Henri Clément, ktorý po uniknutí nemeckému ostreľovaniu razom musí čeliť úplne inému, ale rovnako smrtiacemu nebezpečenstvu. Všetko je medzi sebou rozumne prepojené. Pri krvavom zranení máte možnosť, ak váš inventár obsahuje obväz, sa ošetriť a uniknúť tak možnosti aby vás obluda stopovala na základe kvapiek krvi. Akonáhle si však v totálnej tme začnete štartovať dynamo od svetla, ten rachotivý zvuk vie tak isto upútať pozornosť obludy a preto hráč musí experimentovať a skúšať ďalšie postupy ako sa vyhnúť tomu najhoršiemu koncu. A pýtate sa ako? No, uvedené krvácanie môžete obrátiť vo svoj prospech a to tak, že najprv nakvapkáte krv tak aby jej koniec viedol ku sudu s benzínom a následne, keď sa k nemu temnota priplazí, do sudu strelíte zo zbrane. Obluda síce nezahynie, samozrejme, ale vám sa otvorí slušné časové okno na útek a aj získanie ďalších zdrojov.
Nezabudlo sa logicky ani na príbeh, aj keď, ten je tu skôr kulisou - ide o zmes fotografií a textových dokumentov. Zaujímavosťou však je, že autori si dali tú prácu a všetky dôležité predmety prepojili s náhodným rozmiestnením tak, aby ste po smrti už nemohli bežať tam kde ste predtým našli to čo potrebujete a zjednodušili si tak postup ďalej. Amnesia: The Bunker je jednoducho poctivým a audiovizuálne dobre zvládnutým hororovým zážitkom, ktorý v sebe nesie obrovský kus originality a hlavne podarenej nápaditosti, kde sa nevsádza len na prvoplánové ľakanie zvukmi a skriptami, ale kde si hráč samotný vytvára svoju úroveň strachu. Dielo som testoval cez Steam Deck ako aj rýdzo herný notebook a po technickej stránke som už v novinárskej verzii nenašiel takmer žiadne nedostatky.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Frictional Games
