Vo fiktívnom svete slávnych detektívov sa dnes dá stále pomerne slušne zorientovať a ak náhodou nie je reč o tom pánovi z Baker Street, tak na nasledujúcich priečkach určite nájdete šarmantného Poirota alebo po cigarách páchnuceho objaviteľa Ameriky, ktorého manželku nikdy nikto nevidel (zašifrovaný vtip na úvod, aby ste si naštartovali svoje mozgové receptory). V hernom svete je využívanie takýchto detektívnych osobností samozrejme sporadické, ale nie úplne nemožné a žiarivým príkladom je nedávno vydané dobrodružstvo Agatha Christie - Hercule Poirot: The London Case, ktoré som testoval vo verzii pre počítače.
Belgičan Hercule Poirot akého asi poznáte hlavne z filmových adaptácií kníh od Agáty Christie, sa v tomto prípade mení na začínajúceho mladíka s pomerne temperamentnou náturou - rozhodne to nie je ten distingvovaný Poirot, akého milujú diváci po celom svete, ale fúziky má pomerne vierohodné. Dejiskom jeho prvého veľkého prípadu je samozrejme Londýn a prvým popudom je zákazka pre nájdenie strateného obrazu. Ešte než sa k tej maľbe vôbec prepracujete, počas cesty trajektom stretnete svojho osobného asistenta Arthura Hastingsa, a keďže má aj ten pán z Baker Street svojho poskoka, logicky v tomto nemôžete zaostávať. Toho času pracuje Arthur čoby poisťovací agent pre spoločnosť Lloyds of London a práca po vašom boku mu vlieva nečakaný adrenalín rovno do žíl.
Prvé, čo mi doslova začalo pichať do očí, bol až nepochopiteľne extravagantný výzor ústredného dua a chaotický prejav niektorých NPC postáv, s ktorými sa hlavná dvojka stretne. Sám Poirot vyzerá ako našuchorený papagáj a jeho pomocník ako dedinský blázon pre ktorého je najväčším úspechom fakt, že si každé ráno nenatiahne nohavice na hlavu miesto na nohy. Tak či onak, podivné kostýmy a štylizácia osobností ústredných postáv je vec na akú si časom dokážete teoreticky zvyknúť, máte na to ostatne šesť hodín hracej doby, avšak toto nie je jediný problém, ktorý som počas hrania prvého prípadu detektíva Poirota jasne zaregistroval. Oveľa horšie je na to celkový stupeň náročnosti. Aby ste tomu rozumeli, tak sa tu rozprávame o point-and-click adventúre, kde je vašou povinnosťou interagovať so všetkým čo vidíte a akýkoľvek nájdený predmet následne využiť na prechod do ďalšej kapitoly. Horšie je, že to celé pôsobí neskutočne plocho a fádne a hrateľnosť nepredstavuje žiadnu zásadnú výzvu.
Pochopil by som, ak by vývojári (projekt má na svedomí firma Blazing Griffin) celým týmto cielili na detské publikum a bol by som ostatne za, ak by mohli aj začínajúci hráči okúsiť čaro klasických klikačiek, avšak archaické postavy z kníh pre nich neznámej autorky, ich sotva dokážu zaujať, nech už je prejav oboch hrdinov akokoľvek mimo. Predpokladám teda, že Blazing Griffin preto týmto celým cielia na dospelejšie obecenstvo a o to viac je zarážajúce, že im nechcú dopriať poriadne komplexné puzzle a skutočnú výzvu. Takto v celej koncepcii vidím len polotovar bez motivácie s príležitostne atraktívnymi kulisami a odkazmi na reálne umelecké diela, respektíve budovy, osobnosti a objekty. Aby som bol fér, tak mimo scény sa nájde niekoľko zaujímavých NPC osobností s nie úplne nezaujímavými príbehmi, ktoré som si rád vypočul a následne pozbierané skúsenosti pospájal v rámci myšlienkovej mapy - tu si autori jasne požičali od slávnejšej hernej adaptácie Sherlocka Holmesa z rúk ukrajinských Frogwares.
Je toho nesmierne málo, čo sa dá obdivovať na hre Agatha Christie - Hercule Poirot: The London Case. Prevláda tu jednoducho viacej negatív než pozitív a ďalšou malou-veľkou katastrofou je hlasový prejav, ktorý si radšej strojcovia mohli odpustiť, pretože, osobne by som radšej preferoval čítanie textu než to, čo tam predvádzajú ochotníci v úlohách jednotlivých osobností. A záverom som si nechal vôbec to najpodstatnejšie, prečo by ste si, čoby fanúšikovia klasických adventúr, mali tento nepodarok odpustiť - nemalá časť rozuzlení jednotlivých kapitol nemá žiadne ukotvenie v logike a celé mi to prišlo, ako keby autori sami nevedeli čo vlastne chcú vybudovať a preto im z toho vyšiel kočkopes.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microids
