Akokoľvek, zvlášť v tejto dobe, vyložene nerád ťahám politiku do herného prostredia, s aktuálnym príchodom strategickej lomeno taktickej záležitosti Last Train Home si neodpustím menšiu spomienkovú pietu ohľadom Československa - nie, nemajte strach, nebudem sa vás snažiť presvedčiť o nerozdelení dvoch národov a ani po vás nebudem chcieť, aby ste si začali hromadne prestrihávať svoje občianske preukazy. Ide mi skôr o atmosféru okolo hlavnej príbehovej linky vyššie spomínanej hry, ktorú Brnianske štúdio Ashborne Games postavilo na skutočných osudoch československých legionárov. Sám som ročník osemdesiatštyri a teda mám ešte ako tak v živej pamäti fakt, že moje detstvo bolo vo svojej prvej polovici spojené s dvoma národnosťami žijúcimi pod jednou vlajkou - áno, treba jedným dychom dodať, že je obrovský rozdiel medzi hrdým národniarom žijúcim v čase prvej spoločnej republiky a dneškom, ale to je zase na inú a oveľa komplikovanejšiu diskusiu. Prečo koniec prvej svetovej? Tam práve začína dej Last Train Home postavený na snahe skupinky legionárov vrátiť sa späť domov z Ruska a to pomocou obrneného vlaku. A prečo tá spomienková koláž a menšie citové vydieranie z mojej strany? No, nemajte mi to za za zlé, ale cez to všetko, že som dnes na papieri Slovák, cítim istú hrdosť keď sa do sveta vyberie kvalitná videohra nesúca kus vašich, ale aj našich, historických reálií.
Last Train Home je kvalitnou RTS projekciou a nemám dôvod si túto konkrétnu vetu šetriť na záver recenzie ako takej, ba naopak, si myslím, že to čo v tomto texte ešte odznie, sa vám bude aj s vedomím potvrdenej kvality vstrebávať o kúsok lepšie. Poďme preto rovno na vec, keďže už čoraz jasnejšie počujem dobovú hudbu a rytmicky vtieravý zvuk kladiva udierajúceho po železničných klinoch. Spomínaný vlak je pre ústredných hrdinov jedinou možnosťou ako sa priblížiť k milovanej domovine avšak jeho poslednou zástavkou nie je žiadne lokálne mesto, ale Vladivostok. Konečná na Transsibírskej magistrále na ktorej teoreticky vojakov čaká prestup a následne plavba do čerstvo vzniknutého Československa. Než sa však vôbec do jedného z najjužnejších miest Ruska prepracujú, čaká ich miestami až šialená cesta lemovaná krutosťou danej doby a rovnako tak sériou náročných strategických rozhodnutí. Príbeh vás môže zamestnať pokojne až na štyridsať hodín aj keď tu treba dodať, že daný údaj je silno individuálny a opiera sa o vaše skúsenosti s žánrom RTS a rovnako tak adaptabilitou v adrenalínových situáciách. Gameplay náplň v Last Train Home je totižto nesmierne pestrá a ruka v ruke s ňou sú pestré aj lokácie kam sa prostredníctvom, tej kovovej ozruty poháňanej čiernym zlatom, postupne dostanete.
Nie len z textu vyššie ste asi dosť jasne pochopili, že toľko proklamovaný obrnený vlak je jedinou hybnou silou vpred naprieč celou hrou a to až do jej záveru. Sovietsky revolucionár Leon Trockij chce po všetkých legionároch spojených s bojmi v prvej svetovej vojne, aby zahodili zbrane, avšak celej vašej skupinke hrdinov je jasné, že práve zbrane sú vašou jedinou šancou ako sa vrátiť ku svojím milovaným a opustiť tak zdecimovanú krajinu zmietajúcu sa v občianskej vojne. Nejde pochopiteľne len o boj, streľbu a hádzanie granátov, ale o realizáciu rýdzo strategických rozhodnutí ako sa dostať z bodu A do bodu B a neumrieť od hladu, alebo nevykrvácať niekde na Sibíri. Vývojári sa v prípade svojej nesmierne ambicióznej hry jasne inšpirovali v populárnych RTS značkách a vlastne nie len RTS. Ak by som teraz mal vypísať všetky názvy, asi by to vo výsledku bolo pre vás skôr kontraproduktívne. Posledný vlak domov je jednoducho mixom rôznych žánrov, kde síce v zmysle celku RTS dominuje, ale bez toho zvyšku by bola sama o sebe nevýrazným konceptom. Ste veliteľ vlaku, s ktorým si môžete robiť svojvoľne zastávky na vopred vybraných miestach - či už s cieľom doplniť zásoby, alebo skúmať blízke okolie. Rýchlosť vlakovej súpravy, logicky, stojí a padá na sile lokomotívy a práve ňu máte postupne možnosť meniť respektíve vylepšovať. Vyššia rýchlosť je prirodzenou reakciou na splnenie časového limitu v rámci príchodu do konkrétneho bodu mapy, avšak súčasne vám výraznejšie ukrajuje zo zásoby uhlia a životne dôležitých surovín (nie len jedla). Je preto nutné, z pozície veliteľa, nájsť ten ideálny taktický balans.
Alfou a omegou sú terénne výpravy v obývaných oblastiach mapy - tých menších, ale aj väčších. Vašou primárnou korisťou sú následne už spomínané suroviny, z ktorých časť sa využíva aj na vylepšovanie ako také. Čím viac sa zoznamujete s jednotlivými hrdinami (každý má svoje meno a svoju minulosť) o to viac vám priľnú k srdcu a akonáhle sa im na týchto výpravách niečo stane, budete sa s tým musieť vysporiadať - choroba, zranenie, duševná pohoda a tak ďalej. Nepredvídaných udalostí si mimo toho užijete dosť aj na samotnej trati, keďže vlak nemá funkciu preskakovania prekážok na koľajniciach - pri hraní Last Train Home som si spomenul na kultový diel série The Legend of Zelda a to konkrétne Spirit Tracks, kde sa Link rovnako po mape preháňal pomocou vlaku, aj keď v jeho prípade to bol vlak schopný priam čarovných kúskov. Celkovo je atmosféra v takto koncipovaných videohrách, kde je vašou pevnou súčasťou v zmysle prepravy niečo tak obrovské a špecifické ako vlak, jedinečná a aj dielo od Ashborne Games je toho jasným dôkazom. Autorom išlo o minimalizovanie hluchých miest a správnu kadenciu, ak to tak môžem povedať, dobrých a súčasne zle motivovaných NPC. Napríklad si viete požiadať o ošetrenie vojakov priamo u lekára (ak ho ešte nemáte priamo v posádke), samozrejme za peniaze, alebo využiť obchodníka a doplniť si zásoby bez nutnosti riskovania pri prieskume terénu. A čo to vylepšovanie vlaku? K dispozícii vám je šesť druhov vagónov - každý má iný účel. Na vás je aby ste strategicky plánovali možné pribratie ďalších pocestných, nezabúdali na neustáli dostatok zásob v skladovom vagóne a aby v kuchárskom oddelení bolo dostatok zemiakov a cibule.
Nesmierne dôležitý vagón je ten, v ktorom sa realizuje výroba. V ňom si viete spustiť produkciu munície, ale rovnako tak aj upraviť jednotlivé zbrane, či ušiť zimné obleky - ak ste to nedokázali vyčítať z textu vyššie, tak jednou z dôležitých koncepčných zložiek tejto novej českej hry sú pevne stanované survival prvky. Vonku panujú nízke teploty a preto je napríklad nutné zatepľovať vagóny a udržovať vysokú teplotu prostredníctvom kúrenia - ak by ste sa konkrétne na toto vykašľali, tak vaši vojaci a obslužný personál ochorejú. Choroba je celkovo zradná, ostatne tak ako aj v našom reálnom svete, a čím dlhšie sa prehlbuje o to väčšie riziko úmrtnosti prináša. Ak by som vám tu teraz mal vypísať všetky funkčné a zábavné prvky hrateľnosti, kam nespadá len postupné vylepšovanie vlaku a navyšovanie skúseností vašej jednotky, tak vytvorím ruský román viazaný v koži - pre vás ostáva dôležitým hlavne fakt, že ako celok je Last Train Home vyváženým PC dielom hodným obdivu. Vývojárom sa podarilo ponúknuť paletu čiastočne síce očakávaných ale dobre fungujúcich povolaní pre samotné postavy a nejedná sa len o skúsenosti zbierané v dobre zrealizovanom boji, ale rovnako tak aj počas obsluhy vlaku samotného. Pomocníci, kuchári, lekári, mechanici, a vojaci s rôznym zameraním, títo všetci sú vám k dispozícii ako ekvivalent šachových figúrok a čím efektívnejšie ich budete využívať o to viac skúseností stihnú pozbierať a v kľúčových momentoch prevážia misky váh na vašu stranu.
Z celej hry je cítiť tá láska a snaha o detailné spracovanie audiovizuálnej prezentácie - rozhovory o dobových udalostiach odohrávajúcich sa nie len vo vtedajšom Rusku striedajú pripomienky ďalších osudov, pre mnohých, dnes už zabudnutých osobností. Ako celok to funguje miestami ako vojenský dokument s východným efektom respektíve sonda do duší skutočných legionárov - a nemám teraz vyložene na mysli len pozitívne osobnosti, ale rovnako tak aj tie negatívne, vedené napríklad závislosťami, politickou agendou alebo sebeckými pudmi. Ashborne Games vytvoril originálny a vo svete nevídaný videoherný projekt, ktorého hodnota neklesá za hranicami Česka ani Slovenska. Apropo, dabing postáv, či už ten český alebo slovenský, je absolútnou čerešničkou na torte a to cez to všetko, že niektoré slovenské postavy, aspoň mi to tak prišlo, daboval nie zrovna Slovák. Testovacia vzorka, ktorú naša redakcia obdržala s výrazným predstihom pred oficiálnym vydaním, síce priniesla niekoľko technických problémov, avšak išlo o veci menšieho významu v rámci celistvosti a keďže verím, že aj tieto triesky v rozbuške, ak mám použiť akčnejší prímer, vývojári skôr či neskôr odstránia, nevidím dôvod prečo by som nemal udeliť maximálnu možnú známku. Z môjho pohľadu si ju totižto Last Train Home dozaista zaslúži.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Ashborne Games
