Dreamfall Chapters sa pomalými krokmi posúva do finále. Naozaj veľmi pomalými, pretože vydanie štvrtej epizódy zdržala aj zmena enginu. Dočkali sme sa jej tak až približne po polroku a dychtivo môžeme očakávať definitívny záver ságy. Za seba môžem povedať, že sa celkom teším a to aj napriek tomu, že mám zo štvrtej knihy trochu rozporuplné dojmy.
Ak vám niečo sadne od začiatku, ste ochotní prehliadať aj isté chyby. Dreamfall Chapters som mal od ohlásenia v očakávaniach veľmi vysoko a vysoké očakávania môžu viesť k sklamaniam. To bol aj prípad prvej knihy s názvom Reborn. Uznávam, že Red Thread Games sa v ďalšom priebehu zlepšili a zmena enginu prospela nielen plynulosti, ale aj samotnému vizuálu, ale stále sa nemôžem zbaviť dojmu, že celá látka má na viac. A že epizodičnosť jej v konečnom dôsledku skôr ubližuje, ako pomáha.
Na konci Realms sme sa so Zoë konečne dostali do Marcurie, kým Kian ju na čas opustil a pritom musel učiniť isté rozhodnutie. Zjavne dejovo naozaj dôležité, ale to budeme môcť naplno posúdiť až v doposiaľ nepomenovanom finále. Revelations obe linky patrične rozvíja, aj keď ďaleko väčší dôraz je na Zoë a jej putovaní. V príbehu dokonca navštívite až 3 rozličné lokality, s Kianom sa na kratšom časom úseku budete musieť uspokojiť iba s jednou. Po dejovej stránke je každopádne všetko v poriadku a hráč sa dočká nejakých odpovedí. Už teraz som zvedavý, ako sa všetko vyrieši a či sa osudy Zoë a Kiana aspoň chvíľkovo pretnú. Zatiaľ to tak nevyzerá, ale zdanie môže klamať.
Štvrtá kniha pozostáva z troch kapitol (Journeys, Umbrae a Lux) a pomaly už klasického kratšieho Intermezza, ktorého hlavnou postavou je Saga. Tajomstvom opradená postava z House of All Worlds je vlastne tretím hrateľným charakterom a už čo nevidieť sa dočkáme vysvetlenia, ako to s ňou vlastne je. Ide naozaj o znovuzrodenú April Ryan, ako naznačujú viaceré informácie? Jej časť je narozdiel od predošlého dielu vcelku príjemná, nefrustrujúca a súčasne vás prinúti aspoň trochu hýbať mozgovými závitmi. Podobných momentov je tu totiž tentokrát minimum a hrateľnosť sa takmer úplne zmrskla na štýl Telltale hier. Hádaniek je menej ako kedykoľvek predtým, priechod hrou je takmer kompletne lineárny a ešte aj v tej jedinej väčšej lokalite ste neustále navádzaní. Z toho nemám príliš veľkú radosť, podobný štýl mi tu nesedí.
Telltale hrám možno vyčítať všeličo, od často neinovatívnych QTE v akčnejších sekvenciách, až po nedôležité rozhodnutia, ale paradoxom je, že v konkrétnych situáciách sa im to darí predávať oveľa lepšie. Tvorcovia sú si aspoň vedomí, že tvoria čisto o interaktívne zážitky a všetko tomu prispôsobujú. Akčná zložka v Dreamfalle, kde zohráva úlohu aj presné načasovanie je nešťastná a Revelations to potvrdzuje. Ak nespravíte to, čo od vás hra chce, nasleduje biela obrazovka a reštart. Akákoľvek animácia chýba, rovnako ako v predošlých dieloch. Nedá sa pritom hovoriť o zaujímavých hádankách, pri spomalení času vám stačí pobehnúť do správneho smeru a spraviť jednoduchý úkon. Je to zvláštne a nevyzerá to najlepšie. V Realms sa objavilo aj pár tunelových pasáží, pričom nimi stačilo iba rýchlo prejsť, tu už nechýba klasický Telltale tunel a vám neostáva nič iné len sa ním sunúť pomalými krokmi, pričom okolie neposkytuje žiadnu zaujímavú interakciu. Chápem, že to má budovať atmosféru ale...
No a nakoniec sa dostávam k voľbám. Je cítiť, že majú význam a to naprieč celým dejom, ale skutočne by sa nemalo stávať, že spravíte niečo, čoho následku si nie ste vedomí, ako svojho času v Reborn. Keď mi hra na konci zahlásila, že som sa s danou postavou nesnažil viac spriateliť, lebo som miesto vážneho tónu volil odľahčený, tak som len nechápavo pokrútil hlavou. A keď po istom dejovom momente nasledovala mimoriadne dôležitá, ale súčasne odfláknutá animácia týkajúca sa hnutia rebelov, v prvej chvíli som si nebol istý, či som to spôsobil svojim rozhodnutím, alebo by k tomu došlo tak či tak. Na druhú stranu je sympatické, že rozhodnutie na konci minulého dielu má viditeľný dopad na Kianovu časť. A to aj navzdory tomu, že všetko podstatné by v nej prebiehalo rovnako.
Nemôžem sa ubrániť dojmu, že Dreamfall Chapters skrátka mali byť uceleným zážitkom. Red Thread Games po istom zvažovaní pristúpili k zvolenému formátu čisto z praktických dôvodov a tak ich za to nemožno pranierovať. Aj keď možno aj áno. Ak by sa držali pôvodných plánov a nesnažili za každú cenu zviezť na kickstarterovom úspechu rozširovaním obsahu a detailov, všetko mohlo byť inak. Možno lepšie, možno horšie, ale výsledok mohol pôsobiť konzistentnejšie. Napriek tomu sa na uzavretie teším. Tie mi väčšinou zvyknú sedieť a verím, že to bude aj tento prípad.
