V čase kedy mi lokálny distribútor Blackfire zaslal stolovú hru Twilight Inscription, som sa paradoxne a po rokoch stagnácie snažil opäť, v rámci svojej sociálnej bubliny, donútiť blízkych kamarátov aby so mnou skúsili aspoň pár partií v Twilight Imperium. Od momentu, čo som vám sám referoval o kvalitách tejto kultovej epickej sci-fi stratégie, totižto ubehlo takmer päť rokov a za ten dlhý čas som si, nanešťastie, nedokázal nájsť rovnako šialených vyznávačov predmetného eposu, schopných venovať sa dlhodobo tejto, často nekonečnej legende - asi sa nikto neurazí ak dĺžku jednej partie v Twilight Imperium prirovnám ku akejkoľvek televíznej SOAP opere. Aj z tohto dôvodu som nástup diela Twilight Inscription, čiže akejsi oklieštenej verzie impéria, vítal s otvorenou náručou a tešil sa na to, že všetkých tých bezvercov konečne dostanem, aspoň čiastočne, do univerza, ktorému sa tak zatvrdene nechcú podvoliť.
Hlavná pointa ostáva nemenná. Vybudovať politicky najväčší vplyv naprieč celým vesmírom a dať každému klanu a frakcii najavo, kto že tu rozdáva karty (nie len pomyselne). Twilight Inscription sa odohráva, ako uvádzam vyššie, tam, kde sa odohrával jeho oveľa komplexnejší predchodca. Ide o budovateľskú stratégiu určenú pre jedného až osem jedincov a akonáhle do seba uvedená partia dostane aspoň akú takú predstavu o pravidlách, jedna hra by im mala zabrať zhruba dve hodinky - samozrejme, vždy je to individuálne. Základom je postup cez päť fáz, ktoré v sebe síce obsahujú rôzne prvky interakcie, ale vo finále vedú výhradne do záverečného spočítania dôležitých bodov - kto ich má najviac, ten si môže na hlavu nasadiť pomyselnú korunu kráľa vesmíru. Každý účastník pred zahájením partie dostane štvoricu interakčných dosiek, kde jedna znázorňuje expanziu, druhá navigáciu, tretia vojnu a posledná sa zameriava na priemysel. Akonáhle je jasné, ku ktorej z frakcií sa ten či onen účastník prikloní (často tu rozhodujú sympatie ku krásne kresleným art obrázkom), v pravidelnom tempe sa začnú otáčať jednotlivé karty udalostí. Karty udalostí sú rozdelené do už vyššie spomínaných piatich fáz.
Uvedomujem si jednu skutočnosť. Hrať so mnou akékoľvek epické sci-fi, nech už ide o videoherné alebo stolové spracovanie, nutne prináša moju neutíchajúcu snahu dávať svojmu okoliu najavo lásku ku Star Treku. Snáď aj vďaka tomu moje nutkavé chúťky prinášať spomienky na Trek všade možne, spôsobili, že po čase so mnou pôvodná partia okolo Twilight Imperium prestala aktívne hrávať. Tak či onak, pri testovaní Twilight Inscription som sa doslova hrýzol do pery a snažil sa akékoľvek poznámky potlačiť do úzadia, čo sa mi z počiatku darilo, ale ako už asi tušíte, netrvalo to dlho a razom som sa pristihol ako sa pýtam kolegov; kde je na tom kuse papiera znázornená planéta vhodná na ťažbu Dilithia. Našťastie sa tomu tentokrát väčšina len zasmiala a pokračovali sme ďalej. Späť však ku opisu testovanej vzorky. Po otečení karty znázorňujúcej udalosť si budovatelia zadefinujú použitie jednej zo štyroch vyššie spomínaných interakčných panelov, spália získané zdroje ktorých hodnotu nesie práve ona karta a sledujú vybraného sprievodcu ako hádže sériou kociek - cifra aká padne odkazuje na spotrebu ďalších zdrojov. Autorom musím zatlieskať, keďže sa snažili do svojej hry natlačiť čo najviac detailov a všetko oprieť o aspoň kúsok dejovo zaujímavej kulisy. Samotné interakcie v jednotlivých paneloch (priemysel, vojna, navigácia, expanzia) sú tak o to atraktívnejšie a dávajú hráčovi zmysel.
Striedanie interakčných dosiek prináša do partie predovšetkým pestrosť, ale menej skúseným hráčom to trocha komplikuje orientáciu a preto sme sa aj v rámci našej "review social" bublinky museli často vracať ku opakovaniu pravidiel (nebudem vám tu teraz reflektovať niektoré vyložene šťavnaté hádky o tom, ako si tú či onú časť písaného textu vyložiť). Pravidlá samé o sebe nepovažujem za vyložene komplikované, rozhodne nie tak ako pri klasickom impériu, avšak, je tu toho dosť o čom sa dá diskutovať a dobre viete, ako to prebieha u menej skúsených jedincov. Tak či onak, vývoj udalostí má štvoricu podôb kam postupne spadá; stratégia, produkcia, hlasovanie v rade alebo akt vojny. Každý jeden tento aspekt musí účastník partie buď vyhodnotiť, zaznamenať alebo porovnať a na konci sú už len tie v úvode spomínané body. Komplexnosť hernej náplne by sa dala najlepšie demonštrovať odomykaním technológií, obsadzovaním vyhradených miest na mape navigácie, loot rôznych vzácnych predmetov skrytých kade tade, budovaním a rozširovaním hmotného majetku a tak ďalej a tak podobne. Výhody, ale aj negatíva, sa skrývajú logicky v počiatočnom výbere rás, kde každá jedna z nich disponuje svojou unikátnou špeciálnou schopnosťou napojenou na konkrétnu interakciu počas vašich ťahov. Páčilo sa mi, že každá rasa (je ich viac než dvadsať), okrem takejto aktívnej prednosti, disponuje aj tou pasívnou - jej využitie má potom presne stanovené podmienky.
Jednotlivé interakčné hárky obsahujú vždy štyri ciele a komu sa podarí uzavrieť jeden hárok, automaticky si ho otočí a získava tak najviac bodov - pomalší budovatelia lepšieho vesmíru, ak to tak môžem nazvať, tak už môžu získať len menej bodov. Celá partia končí uzatvorením piatej etapy a finálnym bojom - nie, ani náhodou nejde o boje schopné sa vyrovnať epochálnym súbojom aké sme videli napríklad v TNG epizóde “Yesterday’s Enterprise”, avšak nudiť sa zase nebudete. Čo by som mal ešte dodať? Táto zmenšená ale cez to všetko dostatočne komplexná adaptácia sveta Twilight Imperium dokázala predlohu umne využiť a vytiahnuť z nej to atraktívne aj pre menej skúsených - pravidlá nie sú zase zložité, ale nejakú tú diskusiu a prax si vyžiadajú a treba dodať, že je tu prítomných pár otáznikov, na ktoré nám pribalená brožúrka nedala zrovna jasnú odpoveď. Veľkou prednosťou sú však nádherné obrázky a príbehové úryvky pre jednotlivé rasy, na ktorých stojí a padá celkové budovanie atmosféry. Komu preto impérium prišlo po stránke budovania a náročnosti jednoducho nestráviteľné, tak jeho vyššie rozoberaná odbočka je už rozhodne oveľa stráviteľnejším sústom.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
