Preteky PC handheldov sú v plnom prúde a zatiaľ čom ja som mal možnosť dlhodobo testovať zástupcu hernej divízie spoločnosti Lenovo, ďalší z ich konkurentov stihol predstaviť svoju vlastnú prenosnú mašinku. Reč je, samozrejme, o MSI a ich zariadeniu s názvom Claw. V súčasnosti tak máme na trhu, ak tam budeme rátať aj Steam Deck poháňaný Linuxom, trojicu plnohodnotných PC handheldov od popredných svetových značiek a štvrtý sa k nim pridá už čoskoro. Na základe našich starších testov dobre viete, že v mojom prípade som v zmysle komplexnosti doteraz favorizoval ROG Ally od ASUSu, a preto som bol ešte pred recenzovaním Legion Go nesmierne zvedavý, ako a či vôbec predmetná novinka dokáže tento naratív rozbiť. Lenovo mi nezabudlo k Legion Go pribaliť aj ďalšiu svoju s daným hardvérom súvisiacu novinku − inteligentné okuliare. Ich relevantnosť je avšak voči samotnému handheldu z mojej strany dosť slabá, a preto sa test ako taký nebude opierať o existenciu tohto doplnku. Na margo Lenovo Legion Glasses vám teraz poviem aspoň niekoľko postrehov. Myslím si, že mnohých z vás daný produkt mohol zlákať na základe reklamy a jediné, čo vám doteraz bránilo v nákupe, bola pravdepodobne cena samotného zariadenia.
Vydanie AR okuliarov od Lenova bolo načasované spolu s vydaním handheldu Legion Go, čo neznamená, že práve uvedená prenosná konzola je jediným spoločníkom pre daný hardvér. Okuliare sa na našom trhu predávajú za sumu cca 450 eur a pomocou USB-C ich viete prepojiť so širokou škálou zariadení od mobilných telefónov po laptopy, klasické počítače až po tablety − zariadenia musia mať podporu DP Alt. Okuliare čerpajú energiu priamo z pripojeného hardvéru a musím povedať, že aj vďaka dostatočne dlhému káblu (1,5 m) je pomerne jednoduché s nimi koexistovať či už v kancelárii, alebo ležiac doma v posteli. Výrobca pri konštruovaní siahol po overenom dizajne hrubých rámov s plastovým, ale dostatočne odolným šasi, do ktorého zasadil Micro OLED displeje s Full HD rozlíšením a obnovovacou frekvenciou 60 Hz. O zvuk sa potom postarajú reproduktory vstavané do nožičiek a v tichej miestnosti je úroveň hlasitosti dostatočná. Akonáhle sa však ocitnete, napríklad, v lietadle či inom hlučnom dopravnom prostriedku, začne to kaziť celkový zážitok. Predmetné okuliare som testoval primárne v kombinácii s uvedeným handheldom, rovnako tak som ich pripojil k svojmu Samsung telefónu, aby som si príležitostne prezrel YT videá a záznamy z NFL zápasov. Oceňujem snahu výrobcu takto dostať špecifický produkt do pozície širokej škály možného využitia, no osobne som toho názoru, že AR okuliare dnes vedia relevantne zacieliť len na úzku sortu konzumentov. Používanie týchto konkrétnych okuliarov v praxi musím označiť za neohrabané a aj keď ostrosť displejov nie je vôbec zlá, užívateľ sa musí poriadne snažiť dostať ich do ideálnej polohy. Predsa len ani potom nie je isté, že bude spokojný – okraje obrazu sa mi ani raz nepodarilo zbaviť efektu rozmazávania a zabudnite na to, že si pekne v posteli budete môcť čítať textové dokumenty, ako keby ste mali pred sebou klasický laptop alebo mobil. Okuliare si vďaka otvorenému šasi viete užiť výhradne len v tmavých miestnostiach, keďže svetlo prenikajúce zo všetkých strán zásadne zhoršuje kvalitu. Rovnako veľkosť sledovaného obrazu nie je taká zásadná, aby nahradila uhlopriečku priamo zo zdroja (ide o ekvivalent 27-palcového monitoru). Ak by sa tento produkt pohyboval okolo ceny dvesto eur, určite by všetky negatíva razom išli do úzadia. Viem si predstaviť, aj vďaka dostatočne silnému efektu potláčania modrého svetla, že by som si pred spánkom razom mohol prezerať videá a nerušiť tak rodinu spiacu hneď vedľa mňa. Dlhodobé hranie hier, zvlášť ak si potrpíte na obrazovej kvalite bez kompromisov, je prostredníctvom niečoho takéhoto problémom a z istého uhla pohľadu to vlastne zráža pointu existencie PC handheldov ako takých. Tam, kde je dnes stále VR technológia, čiže na svojom historicky už druhom zásadnom rázcestí, sa rovnako nachádza aj AR variant. Do doby, než možnosti komerčne predávaného hardvéru eliminujú vyššie spomínané problémy s celistvosťou kvality obrazu, nebudú na tom inak ani ďalšie podobne koncipované zariadenia. Pre vývojárov softvéru a aplikácií má AR technológia, samozrejme, zmysel, ale pravdepodobne nie pre bežného človeka, ktorý nechce kupovať drahé hračky s čiastočnou funkčnosťou.
Kde sú tie časy, keď Nintendo so svojím klasickým a dnes už pochopiteľne ikonickým systémom Game Boy položilo základy hrania sa mimo dosahu televízora? Zakaždým, keď v éteri zaznelo to magické slovíčko handheld, vybavili ste si maximálne tri firmy – Nintendo, SONY a v istom časovom období možno SEGU. Výsadou hrania vonku sa avšak dnes môžu pýšiť aj spoločnosti operujúce pôvodne v striktných PC vodách, ktorých prenosné herné mašinky začínajú čoraz viac lákať aj dušou ortodoxných konzolistov. Budúcnosť handheldov je preto čoraz svetlejšia a aj spoločnosť Lenovo má záujem si odhryznúť z toho pomyselného koláča popularity. Ich premiérovým zariadením vstupujúcim do konkurenciou nabitého ringu je Legion Go, Windows handheld s ešte väčším displejom než má Steam Deck, ktorý som ja sám nazval „lopatou“. Legion Go má vo výbave dotykový 8.8 palcový IPS panel s rozlíšením 2560 x 1600 pxl a obnovovacou frekvenciou 144 Hz. Len pre stručné porovnanie, Steam Deck prináša rozlíšenie 1280 x 800 pxl s 60 Hz a ROG Ally 1920 x 800 pxl pri 120 Hz. Na základe tohto vidíme, že spoločnosť Lenovo chcela cielene priniesť, ak použijem už spomenutú metaforu, ešte o kus väčšiu lopatu s krajším obrazom než má ich konkurencia a skutočne sa im to aj podarilo. Môžeme hovoriť o výhodách, ale logicky rovnako tak aj nevýhodách, čo vám pochopiteľne ešte podrobnejšie rozvediem v nasledujúcom texte.
Legion Go váži 854 gramov (zo všetkých zariadení má tak suverénnu nadváhu) a s rozmermi 299mm x 131mm x 41mm ho sotva môžeme nazvať kompaktným hardvérom. Niečo takéto sa dá bezpečne prenášať len v originálnom puzdre, ktoré je ale na rozdiel od konkurenčného ROG Ally súčasťou balenia. Je to jednoducho lopata, na ktorú musíte dávať pozor o to viac, keďže medzi jeho jasnú konštrukčnú výhodu spadá možnosť odnímania postranných ovládačov. Lenovo sa tu pozrelo cez rameno Nintendu a prináša svoju variáciu na Switch doplnenú o malý trackpad a rolovacie koliesko. Rovnako ako Switch aj samotný handheld Go má na svojej zadnej strane výklopný stojan s dostatočne pevnými pántami, vďaka čomu si viete zariadenie kdekoľvek postaviť a mimo hrania tak využívať aj ako prenosné PC. Odolnosť šasi v rámci hlavnej časti je úplne v poriadku, avšak, rozhodnutie o modulárnosti so sebou automaticky prináša aj konštrukčne nie úplne dokonalú celistvosť v prípade pripojenia ovládačov, tie sa, tak ako u Switchu, pri tvrdšej manipulácii hýbu do strán. Ďalší problém som zaznamenal so systémom ich odnímania od tela a opätovného nasadenia. Nintendo má v tomto jasne na vrch, intuitívne pridáva spínač poistky do hornej časti Joy-conov, kdežto Go má poistku naopak na spodnej strane a navyše systém odnímania je absolútne neintuitívny – užívateľ musí ovládač ťahať smerom dole. V praxi mi to neraz robilo problémy a v jednom momente som skoro pustil konzolu na zem, pretože som si nechtiac stlačil poistku pri držaní konzoly len jednou rukou. Toto sa inžinierom z Lenova rozhodne nepodarilo.
Zmysel konceptu prenosných herných zariadení spočíva v rozumne vyvážených proporciách. Handheld musí v rukách užívateľa vydržať čo najdlhšie bez toho, aby pociťoval akékoľvek fyzické problémy, špeciálne ak si uvedomíme, že to nie je len o držaní, ale aj o potrebnej interakcii s ovládacími prvkami. Lenovo v zásade zobralo také rozloženie tlačidiel, aké dnes môžete vidieť na klasických Xbox gamepadoch a doplnilo ho o ďalšie spínače. Ide o tlačidlá určené na priamy vstup do rozhrania Go, rýchle zobrazenie menu alebo prídavné spínače určené na hranie. V tomto smere je všetko úplne v poriadku. Keďže sú však odnímateľné ovládače zo všetkých vyššie spomínaných konzol vôbec najmohutnejšie, zaujímalo ma, ako s nimi dokážem koexistovať pri niekoľko hodinovom hraní. Test som robil na vzorke piatich jedincov, z čoho najhoršie Legion Go obstálo v rukách dvoch útlych slečien. Hrať po ležiačky a držať konzolu nad sebou sa im nedalo, a tak si ju museli opierať o telo, čo so sebou zase prinieslo ďalšie užívateľské problémy. Mne osobne vadila mohutnosť ovládačov len minimálne, ale ak to porovnám s menovanou konkurenciou, dokázal som s ňou vydržať pri hrách oveľa dlhšie než pri Legion Go a to vďaka ich menším proporciám. Avšak jedným dychom treba dodať, že možnosť fyzického odopnutia ovládacej schémy naopak servíruje ďalšie scenáre využitia a osobne som si obľúbil track-pad aj rolovacie koliesko. Často hrávam klasické point-and-clik adventúry a presne pre tento formát videohier sú dané veci jasnou výhodou. Spracovanie analógových páčok je na vysokej úrovni a okrem toho, že sú podsvietené RGB linkou, nevykazovali žiadne známky nechceného driftovania.
Pribalený kufrík ma prekvapil možnosťou nabíjania zariadenia aj v jeho zatvorenom stave. Na spodnej strane sa nachádzajú magnetické dvierka, do ktorých jednoducho zasuniete konektor a viete si tak konzolu nabiť napríklad z externej powerbanky. Druhý USB-C vstup sa nachádza na hornej hrane hneď vedľa spínačov na ovládanie hlasitosti. Súčasťou hornej časti zariadenia je aj vstup pre microSD karty. Trocha ma mrzí, že si v Lenove nedali trocha námahy a na štýl obalu od Steam Decku neumožnili do svojho kufríku zakomponovať priestor pre nabíjačku. Obrazovka ako taká, aj keď nemá OLED panel, ponúka krásny a ostrý obraz so svietivosťou 500 nitov. Pozerá sa na ňu parádne či už za denného svetla, alebo v totálnej tme. Jej najväčšou nevýhodou je absencia podpory variabilnej obnovovacej frekvencie. Poďme sa teraz povenovať výkonu. Aj v tomto atribúte sa Legion Go nechcel nechať zahanbiť, a preto výrobca siahol po čipe AMD Ryzen Z1 Extreme (fakticky identický ako má ROG Ally), grafickej karte AMD Radeon a 16 GB RAM LPDDR5X pri frekvencii 7500 MHz. Čo sa týka úložiska, musíte si vystačiť s 512 GB SSD diskom. Výkon samotný, ako vidíte, je dostatočný aj na najmodernejšie AAA videohry, no v ich prípade platí známa fráza ohľadom kompromisov. Interné rozhranie funguje, identicky ako u konkurencie, v dvoch rovinách. Na jednej strane máme klasický Windows 11, ktorý môžete využívať aj ako bežné PC, a na tej druhej hernú zónu Legion Space s oveľa „prehľadnejším“ systémom inštalácie jednotlivých aplikácií (Steam, Xbox, Epic Games, Ubisoft apod.). Zámerne som vyššie slovíčko prehľadnejší orámcoval úvodzovkami, pretože v praxi je Legion Space vlastne jeden veľký chaos, na ktorý som si musel dlho zvykať a ani teraz neviem povedať, či sa mi to nakoniec podarilo. Veľkou výhodou sa aj tu ukázala byť prítomnosť track-padu priamo v ovládači, ktorý interakciu vo Windowse značne zjednodušuje.
Achillovou pätou každého jedného handheldu je batéria a jej výdrž. Lenovo si to pochopiteľne uvedomuje, a preto do Legion Go dostali akumulátor s kapacitou 49,2 Wh (Steam Deck má 40 Wh a ROG Ally 40 Wh kapacitu). Mimo toho sa im podarilo celkom slušne zoptimalizovať výkon počas využívania systému, čím v plnom zaťažení viete hrať cca 90 minút a pri 15 W výkone je to viac ako dve hodiny. Tu by som rád dodal, že Lenovo sa aj dodatočne snaží korigovať rôzne výkonnostné atribúty svojho zariadenia a preto sa určité mnou uvedené cifry môžu časom meniť. Systém chladenia zvláda potlačiť návaly tepla viac ako dobre, avšak, treba sa pripraviť na vyššiu hlučnosť. Pomocou vyvolania rýchleho menu si vždy viete zadefinovať detailné nastavenie výkonu, to všetko nielen s cieľom využitia aktuálneho stavu batérie handheldu. Hry ako také dokážete rozbehnúť v systémovom rozlíšení od 800p cez 1200p až po trocha zbytočných 1600p. Počas mesačného testu som predmetnú konzolu využíval na recenzovanie nenáročných indie hier ako aj najnovších AAA produkcií a ani v jednom prípade som sa necítil vyložene obmedzene. Treba opäť dodať, že kľúčovým slovíčkom musí byť kompromis samotného nastavenia. Stále vidím veľkú výhodu v istej duálnosti praktického využitia, kde viete z hernej konzoly spraviť malé prenosné PC a naopak – stačí len pripojiť bezdrôtovú alebo pokojne aj káblovú klávesnicu/myš.
Musím povedať, že sledovať počet pribúdajúcich PC handheldov je skutočne fascinujúcim zážitkom. Som zvedavý, ktoré z veľkých firiem v budúcnosti prinesú aj ďalšie modely uvedených prenosných konzol a ktoré v tom už naopak nebudú vidieť žiadny zmysel. V prípade produktu Legion Go od spoločnosti Lenovo prichádza možnosť zakúpiť si v istom smere odlišný zážitok voči Steam Decku a ROG Ally. Lenovo totižto ide do boja s najväčšou obrazovkou a súčasne najväčšou kapacitou batérie, no nezabúda pri tom na vysoký výkon a dobre spracované chladenie. Výhodou by sa papierovo mohla zdať modulárnosť v zmysle odnímania ovládačov, avšak tu je dôležité si z pozície prípadného záujemcu položiť otázku – využijem niečo takéto aj v praxi? Testovanie na malej vzorke mojich priateľov ukázalo, že byť väčším nemusí automaticky prinášať aj vysokú mieru komfortu pri používaní. Mohutnosť je jednoducho na škodu a ak máte útle dlane, môže to byť pre vás dlhodobým problémom. Rovnako si myslím, že systém odnímania gamepadov v tomto prípade nie je dotiahnutý do praktickej roviny a vôbec najhoršie vnímam ten chaos v internom hernom rozhraní. Isté veci sa budú dať softvérovo upraviť a ja verím, že to Lenovo zvládne, no také proporcie tu už nikto nezmení. Lenovo Legion Go si viete na našom trhu zaobstarať za sumu 799 eur a je výborné, že sa predmetný handheld vymedzuje svojím spracovaním voči konkurencii tak, aby ste sa mohli pri výbere lepšie rozhodnúť, čo vám vyhovuje viacej.
Za poskytnutie produktu na recenzi ďakujeme spoločnosti Lenovo
