Yoshitaka Murayama je legenda! Prepáčte, ale prvú vetu na recenziu projektu Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes som nemohol zvoliť inú. Päťdesiatpäť ročný rodák z ostrova Hokkaido sa totižto opakovane a znova zapísal do herných análov a to tak hrubým písmom, až to mne osobne pripomína ekvivalent vlhkého sna študenta prvého ročníku medicíny. Yoshitaka svoju kariéru započal v roku 1995, keď z pozície kreatívneho režiséra uviedol na trh dnes už kultový Suikoden. Taktická japonská RPG, po ktorej siahala valná časť majiteľov prvej konzole značky PlayStation, sa už za krátku dobu svojej existencie stala modlou milovníkov uvedeného žánru. Aj preto sa Suikoden dočkal viacerých častí a dokonca niekoľkých konceptuálnych odbočiek s tým, že definitívnou bodkou ostal regulárny tretí diel vydaný v roku 2002 na PlayStation 2. Jeden by si myslel, že dnes stále pomaly ale isto zomierajúci žáner JRPG sa nikdy nedočká obrodenia a reinkarnácie niečoho tak jedinečného ako bol Suikoden, avšak to by po tomto svete nesmel toho času kráčať práve Yoshitaka Murayama. Ten si pred pár rokmi povedal, že je načase oprášiť svoje remeslo a prostredníctvom Kickstarteru naštartoval vývoj duchovného nástupcu Suikodenu, sériu Eiyuden Chronicle. Uvedená IP dostala len nedávno druhý diel a práve ten sa stal labuťou piesňou svojho stvoriteľa. Yoshitaka Murayama totižto zomrel začiatkom aktuálneho roka a ja som nesmierne rád, že po sebe zanechal takto cenné interaktívne dedičstvo aj v rámci súčasných platforiem.
Hlavným hrdinom fantasy sveta v Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes, je prototyp klasického mladíka z japonských príbehov. Nowa je chlapec čerstvo naverbovaný do spolku žoldnierov, ktorý sa stará o celkové blaho nevinných (pokojne si tam dosaďte aj lenivých) obyvateľov kraja. Spolok plní rôznorodé úlohy, od banálneho transportu balíčkov cez zachraňovanie mačiek uviaznutých na strome až po likvidovanie krvilačných príšer v okolí slabo chránených dediniek. Keďže má Nowa svoje ambície, už behom krátkej doby v rámci spolku povýši a stane sa jeho vodcom. Jeho povesť rastie a to takým spôsobom, že do spolku sa chodia neustále prihlasovať ľudia sledujúci jeho legendu a odkaz. Razom si tak hráči začnú budovať početnú armádu bojovníkov, ale rovnako tak aj pomocníkov v rámci personálu potrebného v zázemí hradu. Ako to už tak býva, lesk a sláva poľná tráva a minulosť nášho hrdinu s podivným menom neskôr začne dobiehať aj jeho samotného. Yoshitaka Murayama pri tvorbe scenára myslel predovšetkým na pozvoľné budovanie atmosféry v spolku a kraji, tak aby si hráč vytvoril čo najhlbší vzťah práve k ústrednému hrdinovi a neskôr mu tak vedel prepáčiť jeho prehrešky z mladosti. Keďže je tu ale v praxi možné prijať do spolku viac ako sto postáv a prideliť im prácu, ona citová rovina funguje vyložene len okolo vybraných bojovníkov.
Ak spadáte do kategórie znalcov série Suikoden, budete počas hrania Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes v istom smere ako doma. Mimo Nowu sa vám do stratégie boja začnú postupne pridávať ďalšie osobnosti s originálnymi schopnosťami, či už vo fyzickej alebo magickej rovine. Akonáhle si vyberiete dvojicu bojovníkov, ktorá má medzi sebou príbuzný vzťah, automaticky sa im odomkne unikátny atribút ničivej sily kombinovaných útokov. Súboje sú klasicky ťahové a po vizuálnej stránke pripomínajú istú 2D obrodu JRPG žánru, ktorú posledné roky realizuje predovšetkým Square Enix. Najzásadnejším taktickým prvkom v boji sa, mimo trojstupňovej vzdialenosti medzi útočníkom a obrancom, stáva rýchlosť nasadeného hrdinu. Poradie na ťahoch určuje práve tento špecifický atribút, aj keď každé vykonanie príkazu si vyžaduje útratu skúsenostných bodov interakcie. Je tu toho v rámci taktických možností skutočne neúrekom a akonáhle sa do možností boja zamilujete, začnete aj náročných protivníkov likvidovať ešte skôr, než sa vôbec budú mať šancu nejako výraznejšie presadiť - práve táto originalita často iným, podobne koncipovaným, JRPG hrám súčasnosti chýba a o to viac je smutné, že strojca Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes už nie je medzi nami, aby v jej šľachtení pokračoval. Ďalšou špecifickou zmenou prístupu k bojom sa stávajú strety s veľkými bossmi. Počas nich to nie je len o tradičnom prepínaní poradia a vzdialenosti, ale naopak o možnosti využívania okolitého terénu - ovládanie rôznych mechanizmov, skrývanie sa za skalami a tak ďalej a tak podobne.
Boj obsahuje štruktúru, ktorá od vás vyžaduje neustálu pozornosť a málokedy budete mať čas sa dobrovoľne "nesústrediť". Náročnosť je podľa môjho názoru o niečo nižšia než bývala v prvých dieloch Suikodenu, ale stále ide o dostatočnú výzvu aj pre skúsenejších matadorov žánru samotného. Problém môže nastať v momente, kedy hru začne spoznávať niekto bez akýchkoľvek skúseností s predlohou. Autori si nedali príliš práce s tým, aby dostatočne vysvetlili všetky tie pestré možnosti hrateľnosti a pre nováčikov to tak môže byť jemne frustrujúce, keď ich nikto nevedie za ručičku a všetko si musia zistiť štýlom pokus / omyl. Špeciálne na to nováčik doplatí v momente, keď bude musieť brániť hradby svojho mesta a nikto mu jasne nevysvetlí úlohu vyberania generálov a presun veľkých jednotiek okolo hradieb. Dajme teraz bokom náročnosť a bojovníkov, ostatne, ich nie je v tej spomínanej stovke členov vášho spolku ani len polovica a poďme sa pozrieť na zvyšok osadenstva. Akonáhle budete vo fáze, kedy si vybudujete svoje vlastné mesto s patričnou infraštruktúrou, do popredia sa prederie nutnosť zapriahnuť do práce hromadu remeselníkov, predajcov, kuchárov, liečiteľov a podobne. Keď si začnete jednotlivé NPC postavy bližšie prezerať, uvedomíte si, že ich ani náhodou nestvoril žiadny kopírovací program, ale že ich vývoju niekto venoval obrovské úsilie s cieľom aby pôsobili uveriteľne - majú svoje príbehy, duše a rovnako tak každodenné problémy. Keď si potom uvedomíte koľko ich vlastne pod vašou nadvládou je, zakrúti sa vám z toho hlava.
Študio Rabbit and Bear dokázalo v úzkej spolupráci s "právom velebeným" autorom (Yoshitaka Murayama) vytvoriť dýchajúci svet plný jedinečnej interaktívnej zábavy. Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes vám pri snahe splniť všetky postranné misie a zvládnuť každú jednu minihru, či získať konkrétnu zbraň zbroj, zaberie viac ako šesťdesiat hodín čistého času a ja vám garantujem, že ak prechovávate pozitívne city k žánru japonských RPG a špeciálne tých upečených za éry SNES a prvého PlayStation stroja, zamilujete si vyššie rozoberanú hru takým spôsobom, až sa vám z toho podlomia kolená. Ide o poctivú klasiku odohrávajúcu sa na obrovskej mape, ktorá v sebe skrýva hromadu tajomstiev a bonusov a na ktorú je radosť sa pozerať. Jej jediným negatívom je nie úplne dobre zvládnutý prístup k nováčikom a v menšej podobe aj isté lipnutie na historických reáliách spomínanej predlohy.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti 505 Games
