hw
recenze
ASUS ProArt P16

ASUS ProArt P16 - recenze
ASUS ProArt P16 - recenze
13:50, 20.08.2024

Sotva by ste v súčasnosti na trhu našli výkonnejší notebook značky ASUS než práve najnovší model jeho série ProArt, ktorý nám pred časom dorazil na test v priam nekompromisnej konfigurácii H7606W. Ide o 16-palcovú beštiu osadenú najnovším procesorom AMD Ryzen AI 9 HX 370, ktorý je doplnený o grafickú kartu Nvidia GeForce RTX 4070 a predovšetkým 64 GB RAM pamäť. Ak pravidelne čítate moje recenzie na notebooky, tak ste možno v úvode článku očakávali ďalšiu tzv. naberačku osobitej textovej omáčky, ale aj na základe vyššie uvedených atribútov testovanej vzorky som sa tentokrát rozhodol, že vás nebudem vodiť okolo horúcej kaše a celé to odštartujem pekne a na tvrdo.

Cena ojazdeného auta a výkon malého modulárneho reaktoru

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

S vyššie zadefinovanou konfiguráciou si potenciálny záujemca o kúpu ASUS ProArt P16 laptopu bude musieť siahnuť poriadne hlboko do vrecka. Rozprávame sa tu o prenosnej pracovnej stanici v hodnote necelých štyroch tisíc eur a zámerne píšem o „pracovnej stanici“, keďže to je zároveň hlavnou filozofiou predmetného produktu. Nový ProArt je určený primárne na vykonávanie náročnej postprodukcie, tvorbu grafiky, prácu s 3D animáciou a v neposlednom rade je možné ho pokojne využiť na hranie videohier (v prípade, ak sa živíte streamom a často cestujete). K týmto a mnohým ďalším nielen kreatívnym operáciám ho predurčuje už v úvode proklamovaný výkon, ale ten je sám o sebe, pochopiteľne, len jedným z dôležitých pilierov kvality železa samotného. Tými ďalšími sú dizajn, konštrukčné spracovanie, výdrž batérie, fyzická interakcia, dotykový OLED panel či chladenie.

Začnime dizajnom, na ktorý som, ako určite dobre viete, tzv. pes. ASUS tentokrát výrazne vykráda samého seba, čo netreba brať ako negatívum, práve naopak. Aktuálna verzia ProArt laptopu je po vizuálnej a konštrukčnej stránke podobná poslednému modelu herného ROG Zephyrus G16, pričom železo určené pre kreatívcov, pochopiteľne, nepotrebuje blikať ako prvomájové kolotoče. Na jeho hliníkovom šasi preto nenájdete žiadne RGB čačky mačky – je kompletne čierne a, nanešťastie, aj náchylné na zbieranie odtlačkov. Ak si odmyslíme vizuálne odlišne spracovaný spínač zapínania/vypínania a typizovanú mediálnu lištu v hornej časti klávesnice, po odklopení veka jedným prstom na vás jasne dýchne práca identických dizajnérov, čo pracovali na spomínanej ROG mašinke. Konštrukčná kvalita je na prémiovej úrovni a napriek tomu, že telo notebooku nie je v zatvorenom stave hrubšie než 1,7 cm, tak celková váha je 1,8 kg – počítač si tak môžete bez obáv hodiť pod pazuchu, vyraziť do mesta a to všetko bez toho, aby vám po hodinke pátrania po dokonalom tekvicovom latte naprieč kaviarňami odpadla ruka.

Minútu ticha za Thunderbolt 4

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Podoba so Zephyrusom sa nevytráca ani v prípade ponuky portov, aj keď na základe využitia AMD procesora nám tu absentuje podpora Thunderbolt 4 v rámci USB 4 konektorov. Napriek tomu je celková paleta vstupov dostačujúca a používateľ má k dispozícii plnohodnotné HDMI (2.1), dvojicu USB-C (4.0), duo USB-A (3.2/Gen2), kombinovaný audio port a dokonca plnohodnotnú čítačku SD kariet (UHS2), ktorá je schopná prenášať dáta rýchlosťou do 130 MB/s. V železe určenom do rúk kreatívnych ľudí, kde vidím hlavne fotiacich a videá zbierajúcich novinárov, je čítačka kariet dôležitou výbavou. Po otvorení veka je v hornej časti tenkého čierneho rámika lemujúceho obrazovku umiestnená webová kamera (1080p) s IR modulom – hlavný bezpečnostný prvok celého zariadenia tak padá na ramená čítania vašej tváre a ako to bolo aj v predchádzajúcich verziách novej vlny ASUS laptopov, aj tentokrát všetko funguje bez výrazných prešľapov. Kamera dokonca zvládala rozoznať moju tvár aj bez okuliarov a v úplnej tme. Cením si hlavne možnosť odchádzať od notebooku na verejnosti s tým, že systém sa okamžite zamkne a keď sa opäť posadím pred kameru, tak sa v sekunde odomkne – jedna z mála prakticky využiteľných AI funkcií.

Presuňme sa teraz k opisu kvalít panela. Veľkosť šestnásť palcov som už spomínal, apropo, na koho by to bolo príliš veľa a na svoju prácu by pokojne využil o pár palcov menší panel, tak ASUS má v predaji konvertibilnú 13-palcovú verziu identického modelu. Nás ale tentokrát zaujíma kvalita dotykového 4K OLED displeja s pomerom strán 16:10, ktorý, pochopiteľne, podporuje aj možnosť interakcie pomocou pera (v balení som ho však hľadal len márne). O prednostiach OLED displejov ako takých som vám aj ja za tie roky toho narozprával veľa, preto si myslím, že opakovať dookola to isté už nie je na mieste. V prípade obrazovky ASUS ProArt P16 je zachované všetko podľa predpokladov, aj keď nám tu vyskakuje menší strašiak v podobe základnej obnovovacej frekvencie. V úvodzovkách len 60 Hz je jednoducho málo a pocítite to hlavne počas hrania hier alebo detailnej úpravy video materiálov. Nechcem povedať, že ide o zásadný problém, na základe ktorého by ste doteraz živenú chuť kúpiť si na prácu práve ProArt P16 mali zavrhnúť, avšak kto počas svojich projektov nepoužíva externé monitory a je fixovaný výhradne na ten v laptope, bude musieť v tomto smere rátať s menším obmedzením. Ostrosť pixelov pri rozlíšení 3840 x 2400 pixelov je perfektná a ani s v zásade priemerným jasom, ktorý oscilujúce okolo nameraných 380 nitov v SDR a niečo málo cez 500 v HDR, som sa necítil vyložene nekomfortne. Ostatne, displej je prekrytý lesklým ochranným sklom, na ktorom sú výrazne vidieť svetelné odlesky a preto je vhodnejšie s ním pracovať v interiéroch než niekde pod náporom slnečných lúčov.

Radosť interagovať

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Čo vám budem hovoriť, klávesnica je klasicky dielom dokonalosti, nech už sa na nej tvorí rýdzo text alebo čokoľvek iné. Spínače disponujú zdvihom 1,7 mm a pri zopnutí kladú strednú úroveň odporu. Podsvietenie zostáva striktne biele a konzistentne drží líniu okrajov jednotlivých klávesov. Pod klávesnicou sa nachádza rovnako spoľahlivo fungujúci trackpad, ktorý je síce bez haptickej odozvy a možnosti zadávania inteligentných gest, ale napriek tomu je práca s ním maximálne pohodlná. V ľavom hornom rohu trackpadu sa však nachádza jasne identifikovateľná špecialita modelového radu ProArt notebookov, tzv. DialPad. Ide o prispôsobiteľného pomocníka v rámci komplikovanejšej interakcie, do ktorého si cez vstavaný softvér ProArt Creator Hub môžete navoliť rôzne softvérové balíčky a jeho kruhový tvar ho priam predurčuje na jemnejšiu interakciu. Testovaný notebook je rovnako osadený vynikajúco znejúcimi reproduktormi, lemujúcimi oba okraje klávesnice. Ide o zvukový systém zložený zo štyroch basových a dvoch výškových modulov, ktoré v praxi zneli nádherne pri hraní hier aj sledovaní videí. A ako dlho som vlastne mohol ostať mimo pribaleného adaptéru s výkonom 200W? Batéria má kapacitu 90Wh a pri strednej úrovni náročnosti dokáže predmetný laptop podržať pri živote necelých deväť hodín. Keď však, ako sa povie, prepnete výhybku, nedá vám viac než dve hodiny času na dokončenie a uložene rozpracovaného projektu.

Vráťme sa teraz na úplný začiatok recenzie. V úvode som na vás hodil pojmy ako AMD Ryzen AI 9, NVIDIA GeForce RTX 4070 a 64 GB RAM, k čomu doplním ešte nemenej šialené 4 TB úložisko. Hardvérová výbava jasne naznačuje veľký výkonnostný potenciál, ktorý po mesiaci skúšania môžem jasne potvrdiť a hoci model ProArt P16 (špeciálne voči iným podobne zameraným laptopom) vyložene nedominuje, bezpečne ostáva v prvej trojke. Čo sa týka kvality hrania, tak v rámci FHD rozlíšenia a pri minime kompromisov som bol schopný si užiť aj najnovšiu AAA produkciu bez toho, že by notebook samotný volal s vyplazeným jazykom o pomoc (taký Cyberpunk zvládal pohodlne rozbehnúť so snímkovaním nad 80 fps). Ak však cielite na vyššie rozlíšenie a viac snímok, rozhodne by ste si čisto na videohry mali zakúpiť jeden z posledných ROG strojov. Od maximálneho výkonu sa môžeme oslím mostíkom presunúť do sekcie chladenia. ASUS v tomto ohľade siahol po trojici ventilátorov, ktorá v kombinácii s identickým rozložením chladiacej jednotky, tak ako pri poslednom Zephyruse, zvláda celé šasi udržať v teplotnej tolerancii. Hluk ventilátorov pri plnom výkone by sa dal hodnotiť ako rušivý element, v každom prípade nejde o extrém výrazne presahujúci hranicu 50 decibelov.

Filozofia sa nemení

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)

Aktuálna verzia rýdzo prémiového notebooku ProArt P16 nemení filozofiu celého modelového radu. Opäť ide o extrémne výkonný prenosný počítač s rovnako extrémnou cenovkou, ktorý si nekupujete na prehľadávanie webu a tvorenie tabuliek, ale na realizáciu svojich kreatívnych vízií. Testovaná vzorka v tomto smere naplnila moje očakávania a aj keď som na nej našiel čiastkové nedostatky, z komplexného pohľadu ide o vrchol konceptu, ktorý hrdo reprezentuje.



Za poskytnutie produktu na recenzi ďakujeme spoločnosti Asus

Klik pro zvětšení (ASUS ProArt P16 - recenze)


CGwillWin