Mať citový vzťah k nejakej hernej sérii je všeobecným základom pre vybudovanie vernej a ochotne platiacej fanúšikovskej základni, nech už sa jednotlivé projekty vo finále ukazujú akokoľvek kvalitatívne nevyrovnané. Samozrejme by sme mohli diskutovať o tom, či je to celé férovým biznisom alebo nie, avšak skončili by sme aj tak u filozofických úvah a nie zrovna konštruktívnych záverov. V histórii interaktívnej kultúry sa však nachádza len zopár herných značiek s extrémne dlhou tradíciou, pri ktorých sa výsledná kvalita v drvivej väčšine hodnotí vyložene nadpriemerne. Žiarivým príkladom je séria The Legend of Zelda, ktorá už o dva roky oslávi štvrtú dekádu existencie a za tento dlhý čas uvedená značka stihla vyprodukovať neuveriteľných dvadsať regulárnych a kritikou oceňovaných dielov. Ten vôbec aktuálny prichádza, ako inak než exkluzívne, na končiaci systém Nintendo Switch a je to celé nesmierne symbolické. The Legend of Zelda: Echoes of Wisdom pôsobí totižto neskutočne sviežo, ako keby sa nám Nintendo týmto vydaním snažilo pripomenúť, že to vie neustále posúvať do neošúchaných rovín, bez toho, aby utrpela výsledná miera ich kreativity.

Po očakávanom úspechu regulárnej "3D Zelda hry" Tears of the Kingdom z minulého roka sa Nintendo rozhodol spraviť technicky takzvane krok späť a využiť dnes stále fanúšikmi milovanú parafrázu na top-down kameru. Legendárny diel A Link to the Past z éry Super Nintenda, ktorý naplno preslávil Linka počas jeho vôbec prvého komplexného zachraňovania princeznej menom Zelda, sa stal ruka v ruke s moderným gameplay nápadom hnacím motorom pre existenciu Echoes of Wisdom. Pointou príbehu je tentoraz obrátenie rolí medzi záchrancom a zachraňovaným, čím sa z uvedenej hry stáva vôbec prvá v rámci dlho trvajúcej série, kde je Zelda povolaná do zbrane aby z okovov temnoty vytrhla uväzneného Linka. Tou temnotou tentokrát nemyslím explicitne len Ganona, ktorý sa samozrejme stavia do role úhlavného nepriateľa celého kráľovstva Hyrule, ale skôr variáciu na morovú nákazu schopnú ukradnúť dušu akejkoľvek bytosti a prevziať nad jej telom kontrolu. Príbeh je v zásade prostý, avšak samotné využitie navonok krehkej dedičky trónu, čoby silovej páky, obracia pravidlá celej IP na ruby.

Zelda by to pochopiteľne nedokázala sama od seba a strojcovia tejto akčnej adventúry jej preto na pomoc povolali bytosť menom Tri. Jedná sa o svetlušku, ktorá našej princeznej dá do rúk magický artefakt (Tri Rod) a práve v spojení s ním jej umožní duplikovať rôzne predmety lomeno živé bytosti. K čomu je to dobré? Hráčom je razom, tak ako tomu bolo v už spomínanej Tears of the Kingdom, umožnené porušovať akékoľvek pravidlá tradičného gameplay dizajnu. Už úvodný útek z vezenia, kedy sa princeznička zahalená v plášti nezvestného Linka a pomocou replikácie starej postele dostane na slobodu, je príkladným tutoriálom celej tej nečakanej idei. Takzvané ozveny predmetov, ktoré viete samovoľne vyvolávať majú svoje limity v počte kópií, čo je priamo naviazané na zbieranie príbuzných svetlušiek od Tri - čím ďalej v hre ste o to viac verzií starej postele viete naklonovať. V rýchlom zobrazení menu hry sa vám tak postupne začnú hromadiť desiatky týchto mimikry (predmetov a monštier) a aj keď najdôležitejšie, či priam kľúčové, pre prekonanie prekážok v hre sú len niektoré z nich, tak cez to všetko je nesmierne zábavné ich zbierať ako Pokémonov.

Nech už počas tých tridsiatich hodín hrania (dvadsať vám zaberie hlavná dejová LinkA - HaHaHa) vyprodukujete akékoľvek množstvo kópií čohokoľvek, tak vám garantujem, že najviac z toho padne na margo prvej postele. Stará drevená posteľ je totižto perfektným nástrojom na potieranie akýchkoľvek výškových prekážok a keď si to celé ešte skombinujete napríklad s kvetináčom alebo trampolínou, razom vyleziete aj tam kam to samotné Nintendo neplánovalo. Rozľahlú mapu brázdite v slepej nevedomosti a sem tam vám príbeh naznačí, ktorým smerom by bolo rozumné sa vydať. Aj preto sa mi opakovane stávalo, že som sa ocitol v boji s oveľa silnejšími nepriateľmi a po ich skolení a načítaní klona som si uvedomil, že ich nedokážem ešte zreplikovať, pretože nemám dostatočný level. Určite sa vo svete nájde hromada odvážlivcov, čo novú Zeldu pokoria s jednou práchnivou posteľou a naklonovaným hadom, avšak o tomto celom Echoes of Wisdom rozhodne nie je. Pokiaľ by ste teraz nadobudli pocit, že celý ten originálny nápad s klonovaním je zbytočne komplikovaný a radšej by ste si zahrali za Linka a zobrali do ruky jeho meč, luk a štít, tak mám pre vás hneď dve dobré správy.

Hrateľnosť si zaslúži tradičnú zlatú medailu kvality Big "N". Ide o intuitívnu zmes jednoduchého ovládania s istým druhom kreatívnej činnosti, ktorú si rýchlo osvojíte. Navyše, okrem bojovania pomocou klonov sa Zelda dokáže na určitý čas premeniť na samotného Linka a využívať všetky jeho hlavné zbrane - aj tento dôležitý prvok je naviazaný na zber špeciálnych artefaktov, pomocou ktorých si predlžujete transformáciu na hrdinu v zelenej kapucni. A ako bonus tu je rovnako prítomná možnosť, podobne ako v Tears of the Kingdom, manipulovať s obrovskými predmetmi a riešiť tak tradičné hádanky oveľa agresívnejším spôsobom. A keď už spomínam predchádzajúci diel, tak z neho si ten aktuálny berie aj časť kreativity ohľadom kombinovania rôznych surovín - barmani budú mať výhodu. Dalo by sa povedať, že modernizácia konceptu série The Legend of Zelda dáva hráčom do rúk možnosť obchádzať kedysi pevne dané mantinely a necítiť sa pri tom ako podvodník, ba naopak, pociťovať istú formu hrdosti. Ak o spoločnosti Nintendo už roky kolujú vtipy v tom zmysle, že sa často nevedia adaptovať na súčasné potreby konzumenta, tak nová Zelda si tieto žarty natiera na naklonovaný chlieb ako maslo.

V zmysle audiovizuálnej stránky môžeme hovoriť o jasnom rukopise japonskej spoločnosti Grezzo, ktorá, tak ako tomu bolo počas ich práce na remake spracovaní The Legend of Zelda: Link's Awakening, vsádza vyložene na hravú roztomilosť. Toto je presne ten vizuálny art, ktorý vyzerá perfektne viac na skromnej obrazovke Switchu než veľkom TV panely, ale nemôžete to mať vývojárom za zlé, keďže museli optimalizovať na hardvér starý viac ako sedem rokov. Na úplný záver som si nechal toľko prepieranú a dôležitú informáciu ohľadom návratu klasických dungeon lokácií tak ako ich poznáme z prvých častí celej značky. Áno, hráči opäť dostanú možnosť sa kúsok po kúsku preplietať cez labyrinty plné stredne náročných hádaniek kde sa kamera neustále prepína z 2D na 2.5D pohľad a akokoľvek by som si asi prial trocha vyšší stupeň náročnosti (aj po aktivovaní HC modusu) počas súbojov s bossmi, stále je to pomerne uspokojivé. Čo viac dodať? The Legend of Zelda: Echoes of Wisdom splnila svoju povinnosť čoby posledná hruda kreatívnej hliny hodená do hrobu končiacej konzole Switch a dala všetkým milovníkom produkcie značky Nintendo nádej do budúcich rokov. Máte doma Switch? Tak musíte vlastniť aj Echoes of Wisdom!

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.