Akokoľvek je v súčasnosti, nielen v rámci herných notebookov, pretrvávajúcim trendom všeobecné zmenšovanie – ideálne s minimálnym dopadom na kvalitu chladenia a výdrže batérie, stále sa nájde niekoľko modelových sérií od významných značiek, ktoré slovíčko kompromis považujú priam za sprosté slovo. Žiarivým príkladom je aktuálne vôbec najvýkonnejší laptop spoločnosti Alienware (herná divízia Dell) označovaný ako M18 R2. Ikonické logo mimozemšťana sa s verziou M18 pochválilo ešte v minulom roku a práve pridruženie skratky R2 nám v aktuálnom kalendári prináša jeho vylepšenú podobu. Pochopiteľne, najväčšie zmeny sa v zmysle konfigurácie týkajú integrácie procesorov Intel štrnástej generácie a rovnako tak najnovších grafických kariet, avšak, keďže som ja osobne pred rokom nemal možnosť otestovať predchádzajúcu verziu, môžeme to teraz pekne napraviť komplexným rozborom kvalít tej aktuálnej.
Ak som to ešte dostatočne nenaznačil v úvode, tak to teraz celé dám do jasných súvislostí. Cielené zavrhnutie akéhokoľvek kompromisu počas výroby Alienware M18 R2 nám vo výsledku prináša nie zrovna kompaktné herné náradie, ktoré by ste si len tak strčili pod pazuchu a aj s miniatúrnou USB-C nabíjačkou vo vrecku veselo vyrazili do sveta. Tento konkrétny prenosný počítač je totižto prenosným výhradne pomocou auta alebo v dostatočne pevnom ruksaku. Hrúbka 2,7 cm, šírka 41,2 cm a výška 32 cm. Ako vidíte, ide o osemnásť palcovú ozrutu vyrobenú z odolného hliníku a tvrdeného plastu, ktorá váži 3,9 kilogramu – ak si k tomu pridáme nutnosť používania rovnako nie zrovna prenosného originálneho adaptéru, dostaneme sa na celkovú váhu takmer 5 kilogramov a to už je poriadna záťaž. Kvalita konštrukcie testovanej vzorky ma aj cez všetky vymenované súvislosti vyložene prekvapila, keďže povrchová úprava evokujúca štíty z vesmírneho plavidla, dokáže suverénne odolávať drsnému zaobchádzaniu a dokonca nezbiera ani žiadne vlasové či iné škrabance. Ďalej musím vyzdvihnúť jasne identifikovateľný kľúč uceleného dizajnu. Vizuál síce do všetkých strán kričí niečo v tom zmysle: „Pozrite sa na mňa, som ten slávny a predražený mimozemšťan!“ Avšak, vo finále vlastne nejde o okázalú šou plnú zbytočných fráz. Naopak, dizajn dokáže prehovoriť vďaka pôsobivej estetike minimalizmu a mňa osobne chytil za srdce.
Zadnú hranu lemuje decentná a dokonale svietiaca RGB linka (je pochopiteľne plne prispôsobiteľná tak ako aj podsvietenie mechanickej klávesnice) a v jej strede sa nachádza prevažná časť potrebných a pre mnohých možno aj nepotrebných fyzických vstupov. Skutočne, strojcom tohto konkrétneho laptopu evidentne v tomto prípade nikto nezväzoval ruky a preto po jeho obvode nájdete trojicu USB-A portov s podporou prenosu dát do úrovne 5 Gb/ps, rovnako trio USB-C Thunderbolt 4 (podpora pre DisplayPort 1.4), ethernetový vstup, HDMI 2.1 (4K/120Hz), 3,5 mm audio vstup a plnohodnotnú čítačku SD kariet. Neviem čo ešte ďalšie by ste si počas používania herného notebooku v rámci fyzických portov želali, každopádne, tento zoznam je za mňa jednoducho strop. Čo sa týka podpory bezdrôtového prenosu, tak užívateľ má možnosť siahnuť po štandarde Wi-Fi 7 a Bluetooth 5.4. Než sa presuniem ďalej, tak by som rád v rámci nabíjania cez USB-A vstup spomenul praktickú funkciu PowerShare, vďaka ktorej si viete zadefinovať presné percentá odberu pri nabíjaní externého zariadenia tak aby vám prípadný mobil alebo tablet neuhryzol príliš veľa z hlavného akumulátora.
Po otvorení horného hliníkového veka, pokojne aj jedným prstom kulturistu, na vás v hornom rámiku mrkne webová kamera s integrovaným mikrofónom. Cez to všetko, že vo finále ide o bežnú kameru s IR modulom, kvalita prenosu a snímanie hlasu sa počas video hovorov ukázali byť nadpriemerné – aj v horších svetelných podmienkach som zaznamenal len minimum farebného skreslenia a šumu. Samotný displej v pomere strán 16:10 si pred kúpou viete zvoliť buď v základnom Full HD rozlíšení, drahšom FHD+ alebo ešte drahšom QHD+ prevedení. Mnou testovaná jednotka obsahovala tretí variant, ktorý okrem podpory Nvidia G-Sync disponoval aj obnovovacou frekvenciou 165 Hz. Už len samotný fakt, že máte pred sebou výkonný herný laptop s obrovskou osemnásť palcovou obrazovkou je v zmysle komfortu obrovským plusom, a keď si k tomu ešte pridáme slušnú ostrosť a vyššiu obnovovaciu frekvenciu, hranie mimo pohodlia domova sa zrazu stáva úplne iným zážitkom. Neodpustím si však kritiku ohľadom výhradného použitia IPS technológie, ktorá je v súčasnosti už jasne pozadu za OLED panelmi a práve absencia obrazovky týchto parametrov je jedným z mála, metaforicky povedané, hodením vidiel do mnou toľko proklamovanej teórie nulového kompromisu. Najviac mi asi vadila príliš nízka svetlosť displeju, ktorá v rámci merania sondou sotva prekročila hranicu 260 nitov, aj keď férovo jedným dychom dodávam, že v zápale hrania v menej osvetlených interiéroch som si na to aj tak po čase zvykol.
Nie, nepomýlil som sa ani ja a ani vám aktuálne nezačína šedý zákal, najnovší Alienware notebook je skutočne vybavený nízkoprofilovou mechanickou klávesnicou. To, čo pred rokmi začalo ako nesmelý pokus a skúmanie trhu sa v podaní hernej divízie spoločnosti Dell prepracovalo až k istému a zákazníkmi očakávanému štandardu. Nepoznám žiadneho hráča, čo by odmietol interakciu s kvalitnými mechanickými spínačmi a v tomto konkrétnom prevedení ide o spínače CherryMX (1,76 mm dráha pohybu), ktoré kladú stredne silný odpor a vďaka rozmerom celého šasi laptopu, ich nájdete aj v numerickom, respektíve mediálnom bloku. Písanie a hranie na uvedenej klaviatúre hodnotím ako jedno z najpohodlnejších. Chybovosť, predovšetkým vďaka perfektnej stabilnosti spínačov, bola takmer nulová. RGB podsvietenie pod krytmi sa rozlieva jednotným smerom a v tme, po boku dvoch svietiacich hláv mimozemšťanov (jedna je na vonkajšej strane veka a druhá ako súčasť zapínacieho spínaču v pravom hornom rohu), to vytvára priam hypnotizujúci zážitok. A ako je na tom track-pad? Strojcovia ho posunuli o pár centimetrov do ľavej strany. Osobne to nevnímam ako problém, keďže celková presnosť snímania pohybov prstov bola viac ako uspokojivá a vďaka sklenenému povrchu nedochádzalo k nepríjemnému treniu ani pri šialenom scrollovaní sociálnymi sieťami.
Vo vnútri takmer štyri kilogramy vážiaceho šasi recenzovaného laptopu od plešatého mimozemšťana sa nachádza batéria s kapacitou 97 Wh. Ak by tento akumulátor bol integrovaný do akejkoľvek kancelárskej mašinky, asi by sme sa rozprávali o vysokej výdrži, avšak s ohľadom na enormný výkon Alienware M18 R2, o ktorom sa budeme už o pár riadkov nižšie rozprávať, je to vyložene nedostatočná batéria. Na hranie hier pri vysokých detailoch vám poskytne sotva hodinu a počas bežnej kancelárskej práce k tomu veľkoryso prihodí ďalšie tri. V tomto smere som bol vyložene sklamaný. Našťastie ma z onoho sklamania pomerne úspešne vytiahlo overovanie výkonu samotnej strojovne a už asi tušíte, prečo vlastne druhá verzia M18 štartuje na cene slušného ojazdeného automobilu. Verzia, ktorá sa nám dostala do redakcie bola vybavená procesorom Intel Core i9 (14900HX), grafickou kartou Nvidia GeForce RTX 4090, operačnou pamäťou 32 GB (môžete si priplatiť za 64 GB, alebo modulárne nainštalovať vlastné DDR5 pamäte) a 2TB úložiskom. S takouto strojovňou sa nemusíte obávať spúšťať najmodernejšie videohry pri vyšších nastaveniach, nehovoriac o nejakej pár rokov starej produkcii. Pracovne som si recenzovanie M18 R2 nazval „malý modulárny reaktor“ a nech už to vo vašich ušiach znie možno trocha nadnesene, toto je skutočne jeden z najvýkonnejších herných notebookov súčasnosti, ktorý si môžete hodiť na zadnú sedačku svojho auta a vyraziť hrať sa všade tam, kde majú elektrickú zásuvku. Rovnako tak som bol s výkonom spokojný aj počas strihania videí cez DaVinci Resolve, ktoré netrpelo žiadnou latenciou, a to ani v rámci širšieho multitaskingu s ďalšími nemenej náročnými programami.
Enormný výkon potrebuje dobre zvládnuté chladenie a minimálne rušivú úroveň hluku idúceho z ventilátorov. Na tieto dva aspekty sa v spoločnosti Dell, respektíve ich mimozemskej pobočke, zamerali len s polovičnou snahou o nejakú dokonalosť. Oceňujem v celku rozumné nastavenie intenzity decibelov pre jednotlivé užívateľské režimy, kde maximálne otáčky ventilátorov nebudú rušivým elementom pre žiadneho hráča používajúceho headset, avšak, už horšie vnímam celkovú produkciu tepla, ktorá sa rozlieva od hornej lišty smerom dole a v kritických bodoch dosahuje takmer päťdesiat stupňov Celzia. Za predpokladu, že počas hrania máte notebook bežne položený na pevnej podložke a hlavne mimo svojich stehien, to nebude pre vás žiadny problém, ale akonáhle by ste si ho chceli položiť na kolená, odporúčam vám nakúpiť dostatok grilovacej omáčky. Na druhú stranu s aktuálnym nárastom cien za plyn je vlastne pomerne rozumné počas hrania náročných titulov zabiť takzvane dve muchy jednou ranou a zimu stráviť v spoločnosti slušne pracujúceho výhrevného telesa značky Dell.
Alienware M18 R2 nie je ani náhodou dokonalým reprezentantom kompaktných herných laptopov, avšak všetky svoje vyššie vymenované negatíva sa nesnaží ničím kamuflovať a v jeho prípade si zákazník ešte pred otvorením peňaženky môže byť istý v tom, že vie za čo vlastne platí. Výkonnostne nemilosrdný, ale sotva kompaktný herný notebook s obrovským displejom, ktorý vám ponúkne širokú škálu konektivity, ale rovnako tak slabú výdrž batérie a mizerný spôsob chladenia. Čo z toho je pre vás prvoradé a čomu prikladáte väčšiu váhu, to už nechám len a len na vás.
Za poskytnutie produktu na preview ďakujeme spoločnosti DELL
